KLENOVEC. Michaela Čajková si vybrala zaujímavú profesiu. A to takú, kde vládnu rozkazy. Od apríla minulého roka je príslušníčkou Čestnej stráže prezidenta SR. Pochádza z Klenovca a má dvadsať rokov. Čestná stráž prezidenta je útvarom Ozbrojených síl (OS) SR, ktorý stráži sídlo hlavy štátu a jej hostí. Zabezpečuje tiež organizovanie výkonu vojenských pôct, predovšetkým pri návštevách predstaviteľov iných štátov a pri prijímaní vedúcich diplomatických misií prezidentom. Útvar plní ústavné, protokolárne a reprezentačné úlohy prezidenta ako veliteľa ozbrojených síl.
Na bedmintonových kurtoch
Michaela sa krátko venovala ľudovým tancom, ale prišla na to, že tadiaľ cesta pre ňu nevedie. Neskôr hrávala súťažne bedminton. „Moja zbierka obsahuje 29 medailí a ešte k tomu pár pohárov. Som trojnásobnou majsterkou Slovenska a okrem toho sme si jeden titul vybojovali v súťaži družstiev. Predovšetkým v tom mladšom veku som dosahovala veľmi dobré výsledky,“ hovorí bývalá hráčka TJ Družstevník Klenovec. „Bedmintonovú kariéru som prerušila hlavne kvôli tomu, že som začala mať problémy s kolenami. Aj keď som to neskôr občas skúšala na tréningoch, vedela som, že ten rok bez tréningu a turnajov nedobehnem. Potom som hráčsku kariéru v podstate ukončila.“ Bedmintonovú raketu však nadobro neodložila.
S prezidentom Andrejom Kiskom. (zdroj: Z albumu MČ)Fascinovaná čestnou strážou
Čajková je absolventkou Gymnázia Mateja Hrebendu v Hnúšti. „Vedela som, že nejaká klasická práca ma po čase určite prestane baviť a budem sa v nej nudiť. Chcela som si nájsť prácu, popri ktorej by som sa vedela venovať športovaniu, keďže som bola od detstva vedená k športu a potrebovala som pohyb,“ objasňuje Michaela pozadie vstupu do armády. Ako dodala, všetko sa začalo na regrutačnom stredisku. „Tam si je možné vybrať z voľných miest. Šanca, že sa dostanete tam, kde by ste chceli ísť, je však veľmi malá. Ak splníte všetky kritériá, ktoré sú stanovené pre vstup do OS SR, tak vám oznámia, na akú pozíciu a do akého mesta vás zaradia, teda za predpokladu, že ukončíte základný vojenský výcvik. Mňa najviac fascinovala pracovná pozícia v Čestnej stráži prezidenta SR, pretože bola iná ako ostatné. Pozrela som si na webe zaujímavosti o tomto útvare. A vtedy som si povedala, že aj keď to bude veľmi ťažké, tak mi to stojí za to, aby som výcvik zvládla.“
Stála a trpela
Odborný kurz si následne odkrútila na rote bojového výcviku v Martine. „A ďalší výcvik som absolvovala už u nás na útvare. Prebiehal pod názvom sústredený výcvik. Bol zameraný aj na pochody, výdrž či cviky s puškou. Heslo znelo: Stojím a trpím,“ spomína s úsmevom mladá Klenovčanka. Keďže jej útvar má reprezentatívny charakter, musia záujemcovia o službu v ňom splniť aj špecifické podmienky. Tie sa vzťahujú napríklad na výšku postavy, dobrý zrak, či absenciu kozmetických chýb tváre.
Michaela (prvá vpravo) s ďalšími členmi čestnej stráže. (zdroj: Z albumu MČ)So streľbou si potykala
„Okrem výkonu čestného stráženia sídla prezidenta a hostí prezidenta v ňom, či organizovania výkonu vojenských pôct, plníme aj úlohy vyplývajúce zo zaradenia profesionálneho vojaka, denného poriadku a rozvrhu výcviku jednotky. Zúčastňujeme sa napríklad tiež na akciách súvisiacich s darovaním krvi, zástupcovia útvaru už tradične chodia odovzdať na detskú onkológiu výťažok z našej dobrovoľnej zbierky. Na utvare organizujeme rôzne ukážky výcviku, výstroja a výzbroja pre stredné školy. Zúčastňujeme sa na podujatí Matualy, čo je dobrovoľná akcia s ľuďmi s mentálnym znevýhodnením,“ povedala Michaela. Jej práca ju baví. Podotkla, že po kondičnej stránke je u nej stále čo zlepšovať. „Čo sa týka streľby, nestrieľame iba z jednej zbrane. Myslím si však, že s touto disciplínou je to u mňa fajn, najmä sa to týka streľby zo samopalu vzor 58.“ V súvislosti s prácou je pre ňu najťažšie ranné vstávanie, ale tiež psychická záťaž. „Treba sa naučiť žiť vojenským životom. Trénujeme tiež to, aby sme mali hlavu hore a vážnu tvár.“
Michaela je aj darkyňou krvi. (zdroj: Z albumu MČ)Oslovená hlavou štátu
Aký najväčší zážitok sa spája s jej doterajším pôsobením v prezidentskom paláci? „Neviem určiť jeden taký hlavný, pretože je ich veľa. Keď mám však predsa len vypichnúť jeden, tak najviac si vážim, keď ma pán prezident Andrej Kiska oslovil a porozprával sa so mnou. Aj o tom, ako sa mi v práci páči, ale na rad prišla aj téma bedminton, keďže vie, že som ho súťažne hrala a dosahovala pomerne slušné výsledky,“ odvetila študentka odboru ochrany osôb a majetku na Vysokej škole bezpečnostného manažérstva v Košiciach. Pripravuje sa na bedmintonové súťaže v rámci OS. „Podporuje ma v tom hlavne veliteľ nášho útvaru, ktorý sa mi snaží vyhovieť v tom, aby som mala dostatočné podmienky na tréning.“
Lákadlom misia v zahraničí
V slávnostnej uniforme sa cíti veľmi dobre. „Ušili ju na mieru. Je to konečne niečo, čo mi nie je veľké z výstrojných súčiastok. No mám tiež klasickú uniformu, teda maskáče vzor 2007 s digitálnou potlačou.“ Poznamenala, že v čestnej stráži má kolegyňu, ktorá pochádza z Hnúšte, ale už pár rokov žije v Bratislave.
„To, kam som sa dostala, znamená pre mňa hlavne prínos do života a veľký úspech. Nie každý môže na otázku, kde pracuje, odpovedať, že slúži v ozbrojených silách - v Čestnej stráži prezidenta SR.“
Dúfa, že si v budúcnosti vyskúša misiu v zahraničí. „Zatiaľ sa však na žiadnej nemôžem zúčastniť, pretože sú kritériá, podľa ktorých ešte nemôžem ísť na misiu. Nemám totiž odslúžené potrebné roky,“ uviedla Michaela Čajková.
