CINOBAŇA. Cinobančania sú bezradní. Ostali bez lekára. Doktorka, ktorá v obci ordinovala štyridsať rokov, koncom januára preniesla svoju ordináciu do Poltára. Dôchodcovia preto musia dochádzať do okresného mesta autobusom. Zmenu vnímajú veľmi citlivo, mnohí sú v zlom zdravotnom stave a dochádzanie je pre nich problematické. Obec v súčasnosti zháňa nového lekára.
Nezhody s kaderníčkou či odpredaj budovy
Dlhoročná obecná lekárka Elena Kupcová ordinovala v obecnej budove na prízemí. Na poschodí dodnes býva v prenajatom byte. Podľa starostu Jozefa Melichera bola jablkom nesváru práve táto budova. V minulosti ju chcela od obce odkúpiť, zastupiteľstvo však jej návrh neschválilo. „Ďalším problémom bolo, že sa nepohodla s kaderníčkou, ktorej sme prenajali priestory v tej istej budove, avšak v úplne inej časti a s osobitným vchodom,“ priblíži situáciu starosta. V Poltári sa uvoľnilo miesto po jednej zo štyroch všeobecných lekárov a Kupcová svoju ordináciu presťahovala. Podľa mnohých obyvateľov takpovediac natruc.
„Situácia ma veľmi mrzí, najmä kvôli starším Cinobančanom. Boli na lekárku v obci zvyknutí. Avšak nesúhlasím s rozhodnutím VÚC, že toto dopustila. Pani doktorka mohla odísť do okresného mesta, ale bez agendy. Tú mohol prebrať iný lekár, takto nám zrušili celý obvod,“ pripomína starosta. Teraz bude podľa neho problém zohnať niekoho iného. Nevedia mu dať záruku, že bude mať dostatok pacientov. „Chceme sem niekoho, kto bude ordinovať každý deň. Ak by sa nám aj podarilo zohnať nového mladého lekára, ktorému môžeme poskytnúť byt po bývalej lekárke, nevieme mu zaručiť, koľko pacientov sa k nemu prehlási späť. Ale robíme, čo sa dá.“
Do okresného mesta chodia spoje z dediny iba sporadicky. Obci sa podarilo zabezpečiť ranný spoj navyše. „Stále to však nie je ono. Ďakujeme pani doktorke za dlhoročnú prácu, ale toto si jej pacienti nezaslúžili,“ domnieva sa starosta, ktorý lekárke vytýka, že vopred svoj odchod neoznámila. „Šírili sa len nejaké fámy, oficiálne oznámenie o jej odchode sme nemali. A zrazu bola preč,“ dodá.
Odchod lekárky zaskočil aj obecného poslanca Ondreja Kožiaka. „Obecné zastupiteľstvo jej vždy vyšlo v ústrety. Keď chcela okná, dostala ich. Keď chcela žalúzie, vybavili sme. Zrejme sa jej dotklo, že jej v minulosti poslanci neodpredali budovu. Ale vtedy v zastupiteľstve predsa sedela aj ona. Problémy sa odvtedy stále len kopili. Boli to však malichernosti,“ myslí si poslanec. Jediným riešením je podľa neho nájsť nového lekára. „Obec to však bude stáť nové náklady. Budeme musieť priestory upraviť podľa nových noriem,“ dodá.
Rukojemníkmi sú chorí ľudia
Rukojemníkmi žabomyších vojen sa stali obyvatelia obce, najmä starší imobilní dôchodcovia. Uvítali by návrat doktorky alebo príchod nového lekára. „Budem za ňou musieť dochádzať. Ja som na tom lepšie ako väčšina ľudí v obci, lebo mám auto. Spoje chodia málo, je to o ničom. Najlepšie by bolo, keby bol lekár opäť u nás, nejaký dobrý,“ myslí si dôchodca Jozef Majer. Súhlasí s ním aj Margita Blažeková. „Ja som bola s pani doktorkou spokojná. Škoda, že odišla. Ja som z tých mladších, ale aj mne robí dochádzanie problémy. Mohla by sa vrátiť,“ hovorí Blažeková.
K viac ako dvojtisícovej Cinobani paria aj časti Maša, Katarínska Huta, Turičky, Hrnčiarky a Žihľava. Všetci dochádzali za lekárkou do Cinobane. Nová situácia ich zarmútila, nevedia, prečo to muselo takto dopadnúť. „Veľmi ma to mrzí. Doteraz bolo dobre. Bol som s ňou spokojný, ale toto dochádzanie je veľmi zlé. Som odkázaný na autobusy, ktoré chodia veľmi zriedka. Cestovať budeme musieť aj kvôli pichnutiu injekcie,“ hovorí 46-ročný Radoslav Musle z Katarínskej Huty.
75-ročná Marta Bittnerová je odkázaná na svoje deti. „Musia ma za ňou voziť na aute, mám operovaný kolenný kĺb. Je to ďaleko dochádzať. Veľmi nám pani doktorka chýba,“ hovorí dôchodkyňa z Katarínskej Huty. Keby obec našla nového lekára, od Kupcovej by odišla. „Nám je už zle chodiť tak ďaleko, radšej by som chodila do Cinobane.“
O vyjadrenie sme požiadali aj doktorku Kupcovú. Rozhodla sa k téme nevyjadrovať.
Nech už lekárku donútili odísť akékoľvek udalosti, obeťami sa stali ľudia. Dôchodkyňa Margita Stieranková vníma celú situáciu veľmi citlivo. So slzami v očiach sa pýta, čo má robiť. „Mladí si to nejako vyriešia, ale na koho sa máme obrátiť my, starí a chorí ľudia? Mala som lieky na dva mesiace, ale už sa mi míňajú. Teraz mám niekoho volať, aby ma odviezol na aute a platila mu z malého dôchodku za benzín?“ pýta sa dôchodkyňa. Má mnohé zdravotné problémy, ťažko sa pohybuje. „Prejdem iba z cintorína domov a musím zastať štyri razy, také mám bolesti. Neviem dochádzať,“ sťažuje sa. S ostatnými súhlasí, že aj keď bola s lekárkou spokojná, odišla by od nej k novému do Cinobane, ak by sa nejaký našiel.
„Ja to nikomu nedávam za vinu, že odišla, ale potrestala tým nás všetkých,“ zakončí nešťastná pani Margita.
