VEĽKÉ DRAVCE. Po lovcoch kožušín získala svoje pomenovanie obec Veľké Dravce v okrese Lučenec. V histórii jej osídlenia sa vyskytovali tri hlavné názvy - Draus, Dray a Daróc.
"Posledné pomenovanie označuje v maďarčine lovca kožušín. Odvodením z toho vznikol slovenský názov Veľké Dravce," priblížila starostka Viera Rubintová. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1246 a jej obyvateľstvo sa v minulosti zaoberalo poľnohospodárstvom a chovom zvierat. "V prameňoch sa však spomína aj ako sídlo sokoliarov, čo má tiež súvislosť s dravcami," dodala.
Z historických budov sa v obci zachovala takzvaná Horkovicsova kúria, ktorá je situovaná hneď na kraji dediny v smere od Nových Honov. Pochádza z roku 1821 a v súčasnosti je nevyužívaná. "Je už majetkom jednej miestnej firmy, ktorá má na ňu vypracovaný projekt aj s priľahlými pozemkami," doplnila Rubintová.
Horkovicsova kúria. (zdroj: TASR)Druhou národnou kultúrnou pamiatkou je barokový katolícky kostol sv. Gála, situovaný v centre obce. Pochádza z 18. storočia, zrekonštruovaný bol v roku 1908. "V našej dedine sa nachádza iba tento jeden kostol, keďže obyvateľstvo je prevažne katolíckeho vierovyznania," vysvetlila starostka.
Dejiny obce približuje pamätná izba, ktorú samospráva zriadila v nevyužívanej miestnosti obecného úradu. "Chceme touto formou zachovať našu históriu pre mladé generácie. Oslovili sme obyvateľov obce osobne, rozhlasom i výzvou na internetovej stránke a podarilo sa nám od nich zozbierať veľa historických predmetov. Najzaujímavejším je rezačka tabaku, ale máme tam i vyše storočný príbor či šijací stroj," priblížila Rubintová.
Pamätná izba. (zdroj: TASR)Najznámejšou rodáčkou z obce je česká herečka Květa Fialová, ktorá sa v roku 1929 narodila v časti Ipeľka. "V tom čase to bola časť Veľkých Draviec. V súčasnosti však už táto osada patrí pod susednú obec Buzitka," spresnila starostka s tým, že rodina budúcej herečky žila v obci do roku 1938, keď museli odísť v súvislosti s odstúpením južných území Maďarsku.
Slávnu rodáčku osobne poznala dnes 87-ročná obyvateľka obce Margita Rubintová, za slobodna Vargová. "Boli to dve sestry, Květa a Blanka. Obidve k nám chodievali každý deň, ako deti sme sa spolu často hrávali. Volali ma Mancika," zaspomínala si dôchodkyňa, ktorá si pamätá ich nedobrovoľný odchod.
"Darovali mi na rozlúčku dezert. Bohužiaľ, odvtedy som ich už nikdy viac nestretla," povedala Rubintová-Vargová, ktorá na toto obdobie života často spomína a podľa vlastných slov by veľmi chcela ešte raz v živote svoju kamarátku z detstva stretnúť.
