MUĽA. Kresťanstvo svojím viac ako tisícročným pôsobením zanechalo na Slovensku hlbokú stopu aj v oblasti sakrálnych stavieb. Na území Slovenska sa nachádzajú románske rotundy, gotické katedrály, barokové i klasicistické kostoly, unikátne drevené kostolíky zo 16. až 18. storočia, alebo vydarené diela secesie a funkcionalizmu z konca 19. a z prvej polovice 20. storočia.
Použili železobetón
V tomto architektonicky pestrom zozname sakrálnych stavieb sa nachádza aj secesný rímsko-katolícky Kostol svätej Alžbety, ktorý stojí na juhu stredného Slovenska v malej obci Muľa v okrese Veľký Krtíš.
Kostol postavený v roku 1910 z peňazí statkára Rudolfa Körffiho je kultúrnou pamiatkou a je považovaný za stavebnícku raritu európskeho rozmeru. Autorom kostola bol uhorský a neskôr maďarský architekt István Berkó Medgyaszay, ktorý po sebe okrem tohto kostola na území dnešného Slovenska zanechal aj kostol v Hurbanove.
Medgyaszay, podľa ktorého návrhov stoja stavby v Bulharsku, ale aj v Indii, sa koncom 19. storočia vo francúzskom Paríži oboznámil s novým stavebným materiálom železobetónom.
Farbu odhlasovali v ankete
Vežu a strechu kostola postavili z tohto materiálu. Išlo s veľkou pravdepodobnosťou o prvé využitie železobetónu pri takejto stavbe na území niekdajšieho Rakúsko-Uhorska. Tento systém montovanej konštrukcie železobetónovej strechy podľa odborníkov predbehol najmenej o 20 rokov francúzsku a taliansku techniku v oblasti sakrálnych stavieb.
Svätostánok má osemuholníkový pôdorys, jeho výška v kupole dosahuje 15 metrov a výška veže je až 30 metrov. Fasáda je okrem secesných prvkov vyzdobená aj veľkým obrazom svätej Alžbety. Strechu kostola zdobí osem anjelov. Miestna legenda hovorí, že keď unavení majstri ťahali hore toho posledného, lano sa roztrhlo a padajúca socha zabila dvoch ľudí.
Z modrého na žltý sa zmenil Kostol svätej Alžbety v roku 2010. Farbu novej fasády určili obyvatelia dediny v ankete.
