LUČENEC. Jedným z hráčov, ktorí v drese lučeneckého MBK bojujú o cenné extraligové body, je Strahinja Stojačič. Sympatický basketbalista pod deravými košmi predvádza výborné výkony, ktorými si získal srdcia mnohých fanúšikov. Po Jervonovi Pressleym sme sa porozprávali aj s 24-ročným rodákom zo srbského Nového Sadu, ktorý okrem iného prezradil, ako sa mu hrá v lučeneckom MBK, alebo to, či mu chutia bryndzové halušky.
Strahi, kedy si začal písať svoju basketbalovú kroniku?
S basketbalom som začal asi ako deväťročný. Hrával som v malom klube v mojom rodnom meste.
Prečo si si vybral práve basketbal?
Vyskúšal som si viacero športov. Ako mladý chlapec som bol chvíľu tenista a chvíľu aj futbalista. Hoci milujem šport ako taký, basketbal pre mňa znamenal viac. Bol omnoho zaujímavejší. Myslím, že svoju úlohu zohrala aj rodinná tradícia. Môj otec bol kedysi tiež basketbalistom.

Dresy ktorých klubov si si počas svojej doterajšej kariéry obliekol?
Ako profesionál som pôsobil v troch srbských kluboch – Randicki Kragujevac, Smederevo a Konstantin Nis.
Ako si spomínaš na svoje pôsobenie v týchto kluboch?
Mám len dobré spomienky, veľmi sa mi tam páčilo. Už v prvom klube som nazbieral množstvo skúseností. Spoluhráči a aj ľudia z realizačného tímu boli milí. Aj vďaka tomu som sa počas tréningov a zápasov mnohému priučil.

Slovensko je po rodnom Srbsku tvojím druhým pôsobiskom. Je tunajší basketbal odlišný od srbského?
Trochu áno. Odlišnosť spočíva napríklad v tom, že v Srbsku sa hrá o dosť tvrdšie. Okrem toho, slovenský basketbal je omnoho rýchlejší. Obe krajiny sa však môžu pochváliť výbornými hráčmi.

Čo hovoríš na svoje pôsobenie v klube z centra Novohradu?
V drese Lučenca sa cítim dobre a hrám s radosťou a chuťou. Ľudia okolo mňa, či už ide o spoluhráčov, vedenie alebo realizačný tím, sú milí a ústretoví. Samozrejme, nesmiem vynechať našich perfektných fanúšikov. Na každý zápas nás prídu podporiť a všetkým hráčom dodávajú neskutočné množstvo energie. Chcem im za to poďakovať. Sú úžasní.
Ako vidíš záver aktuálnej sezóny?
Ešte by som o tom nerád hovoril. Máme pred sebou stretnutia v základnej časti a potom aj v play-off. Všetci sa budeme snažiť vydať zo seba maximum v každom zápase, aby sme dosiahli čo najlepšie umiestnenie.

S priemerom 19,8 bodu na zápas si v extraligovej tabuľke držíš prvenstvo. Čo na to hovoríš?
Je to potešujúce, ale veľmi sa na to nesústredím. Na palubovke sa snažím vydať zo seba maximum, rovnako ako ostatní spoluhráči. Chceme víťaziť a divákom predvádzať pekný basketbal.
S kým si v tíme najviac rozumieš?
S Miličom Blagojevičom, pretože hovoríme rovnakou rečou. Všetci sme si však blízki a snažíme sa skoro všetko robiť spoločne ako tím. Aj vo voľnom čase. Nie je ho veľa, ale keď je možnosť, trávime ho spolu.

Obligátna otázka – kto je tvojím najväčším podporovateľom?
Jednoznačne celá moja rodina, ktorá za mnou stojí v každej situácii. Našťastie nie je až tak ďaleko a keď mám napríklad dvojdňové voľno, vždy sa ho snažím využiť na návštevu domova.
Na záver otázka mimo basketbalu. Si na Slovensku už pár mesiacov, ochutnal si bryndzové halušky?
Áno, a veľmi mi chutia. Podobné jedlo máme aj v Srbsku.
