FIĽAKOVO. Manažment UNESCO Geoparku Novohrad-Nógrád má nového predsedu. Eriku Anderkovú v kresle vystriedal Attila Agócs, primátor Fiľakova. Porozprávali sme sa s ním o jeho plánoch, víziách a budúcnosti prvého cezhraničného geoparku na svete.
Predsedom manažmentu geoparku ste sa stali v marci. Ako prišlo k tomuto rozhodnutiu? Iniciovali ste túto zmenu vy?
Nie, sám určite nie. Bol som zvolený valným zhromaždením geoparku za člena správnej rady, ktorá ma zvolila za predsedu združenia právnických osôb. Iniciátorom, ktorý mi už pred rokom spomínal, že by som to mohlo zobrať, bol jeden zo zakladateľov geoparku, čestný predseda Jozef Klinda. Spočiatku som však nevedel, čo by som vedel geoparku ponúknuť. Napokon som sa nechal nahovoriť.
Je zaujímavé, že geopark spoluzakladal váš otec, potom ho viedla vaša sestra a teraz ste ju vystriedali vy. To už znie ako rodinný podnik.
(smiech) Ja vlastne ani neviem, ako sa to takto vyvinulo. Sestra fungovala ako manažérka v tomto projekte od začiatku . Po odchode otca ju preto nejako prirodzene zvolili za predsedkyňu. U mňa to súviselo skôr s tým, že som primátorom mesta, ktoré je centrom slovenskej časti geoparku.
Viedli vás k rozhodnutiu kandidovať aj nejaké finančné pohnútky? Vynesie vám to niečo?
Vôbec (smiech). Nemám vedomosť o tom, že by táto funkcia bola niekedy platená. Nie je ani teraz. Robím to v rámci svojej občianskej angažovanosti.
Ste primátorom, pôsobíte v rozvojovej rade okresu, ste predsedom Klastra južných hradov a teraz aj geoparku. Dá sa to vôbec všetko stíhať?
Keď sa chce, tak sa dá. Čo sa týka geoparku, sú tam šikovní ľudia, ja riešim skôr veci operatívnejšieho charakteru. Aj z pozície primátora s celkom dobrými kontaktmi sa mi darí dávať potrebné veci do pohybu.
Geopark Novohrad - Nógrád. (zdroj: Archív geoparku)Viac ste sa v činnosti geoparku začali angažovať pred rokom. Nastal odvtedy nejaký posun?
Viac som sa začal činiť po parlamentných voľbách. Absolvoval som mnoho stretnutí na niekoľkých úrovniach a všade som sa snažil tlačiť myšlienku geoparku. Najprv cez médiá, potom sme kontaktovali ministra životného prostredia, zahraničných vecí, stretli sme sa so štátnymi tajomníkmi aj s veľvyslankyňou pri UNESCO. Nadobudol som pocit, že ani na ministerstvách celkom nemali jasno v tom, čo je to geopark a aký má potenciál. Tlačím tú myšlienku na viacerých platformách, rozvoj je zahrnutý aj v akčnom pláne. Podľa mňa sme za ten čas spravili pokrok a vedieme ďalšie rokovania. Musia však prebehnúť nejaké zmeny.
Aké zmeny? Súvisí to s tým, že naša strana nefunguje tak ako maďarská?
Áno, aj. Ako sme už v minulosti spomínali, v Maďarsku majú bohatú podporu štátu. Kým my vydáme nejakú brožúrku, oni postavia návštevnícke centrum. Tam to funguje dobre. Stojí za nimi štát cez národné parky. Sú preto priamo financovaní zo štátneho rozpočtu.
Dá sa to nejako zmeniť?
Rozhodne potrebujeme fungujúcejšiu platformu na chod geoparkov. Ak sa tu stále len budeme skladať po sto a päťdesiatich eurách, pričom členské v Globálnej sieti geoparkov a v UNESCO stojí ročne 2000 eur, nikam sa nepohneme. Radi by sme preto do budúcna intenzívnejšie spolupracovali aj s Lesmi Slovenskej republiky či CHKO Cerovou vrchovinou. Je to dôležité nielen z toho hľadiska, ako vieme združiť finančné prostriedky, ale aj na báze odbornej spolupráce a cestovného ruchu.
Prvoradá je teda spolupráca. Aké máte okrem nej ciele na najbližšie obdobie?
Prišli sme na to, že súčasná forma cezhraničného manažmentu pre nás nie je výhodná. Maďarská a slovenská časť geoparku funguje v dvoch odlišných prostrediach, pri dvoch odlišných legislatívach. Spočiatku vznikla v Maďarsku neziskovka, ktorá je ale eseročka. My sme do nej vstúpili ako člen, ona zastrešuje cezhraničný manažment. Keďže na začiatku dali väčší finančný vklad Maďari, vznikol obrovský nepomer. Bolo by na dlhšiu debatu to celé rozobrať. Hlavnou myšlienkou však je, že si chceme byť na medzinárodnej úrovni rovní. Keď začneme spolupracovať aj s inými organizáciami na našej strane, napríklad spomenutými dvomi, môžeme vytvoriť novú vyrovnanejšiu platformu. Budeme tak fungovať efektívnejšie a koordinovanejšie. Neskôr tiež budeme musieť tvrdšou rukou riešiť aj vlastné štruktúry.
Spätná erózia v Šiatorskej Bukovinke. (zdroj: Archív geoparku)Koho máte na mysli?
Musíme porozmýšľať nad tým, kto bude v budúcnosti môcť používať ochrannú značku geoparku. Pretože je to pridaná hodnota, UNESCO dedičstvo je na okolí takmer nulové. Z praktického hľadiska sa napríklad zohľadňuje aj pri schvaľovaní projektov. V tomto musíme spraviť prehľadnejší systém. Niektoré obce sú totiž v združení geoparku, roky však neprispievajú na členskom. A potom, keď im to vyhovuje, práve tieto obce využijú ochrannú značku, ktorú si my, ostatní, ťažko budujeme. Nie je mysliteľné, aby niekto neprispieval finančne a možno ani úsilím a mal z toho taký istý, alebo ešte väčší osoh, ako ostatní.
Plány na najbližšie mesiace sú teda jasné. Ako ale vidíte budúcnosť geoparku o niekoľko rokov? Čo by ste chceli dosiahnuť?
Nuž, realistické. Nerátam s tým, že by sem kvôli geoparku začali prúdiť státisícové davy turistov. V každom prípade chceme lepšie a kvalitnejšie fungovať. Popracovať na lepšom sprístupnení a zatraktívnení jednotlivých lokalít, či už výstavbou náučných chodníkov alebo cyklotrás. Radi by sme postavili i návštevnícke centrum. Podstatné však bude, aby vznikla nová platforma. V akčnom pláne rátame so vznikom akejsi cestovnej agentúry pod Regiónom Neogradiensis, ktorá nám sem bude vybavovať zájazdy. Ak by sa to podarilo, budeme mať čo turistom ponúknuť - či už kultúrne pamiatky, hrady, prírodné dedičstvo a mnoho iného. Tým by sa rozvinuli aj ubytovacie či stravovacie zariadenia. Je to však hudba budúcnosti a pred nami je ešte dlhá a náročná cesta.
