LUČENEC. Pretoriánska zbroj, na pohľad ťažká a neforemná, či šaty kňažnej z Čaky, ktoré sa nezdajú byť pohodlné na nosenie. Aj takého repliky historických predmetov môžu aktuálne obdivovať návštevníci Novohradského múzea a galérie v Lučenci. Na minulotýždňovej vernisáži výstav Umelecké remeslo od praveku po súčasnosť a Avari a Slovania na sever od Dunaja nechýbali ani tvorcovia niektorých vystavených predmetov. Pokojne ich možno nazvať umeleckými dielami. Svedčia o šikovnosti študentov Súkromnej umeleckej školy v Hodruši – Hámroch. Zároveň sú dôkazom toho, že umelecké remeslá môžu byť prospešné aj v oblasti archeológie a múzejníctva.
Každý kúsok zbroje do seba zapadá
Súčasťou výstavy sú aj skvosty, ktoré vyšli spod rúk dvadsaťšesťročného Mateja Žlnku. Bývalý žiak Súkromnej strednej umeleckej školy v Hodruši – Hámroch je autorom gladiátorskej helmy a falxu – zbrane so zakrivenou čepeľou. Spolu s kamarátom vyrobil aj pretoriánsku zbroj, ktorá púta pohľady návštevníkov múzea.
„Prilbu som robil ako maturitnú prácu. Hotová bola približne za mesiac. Použil som oceľ, bronz a meď. Dôraz som kládol najmä na samotný tvar, proporcie a hrúbku materiálu, tak, aby prilba plnila účel, na ktorý bola určená,“ ozrejmil absolvent odboru umelecké spracovanie kovov – pasiarske práce, ktorý dnes už v spomínanej škole neexistuje. Nahradilo ho umelecké kováčstvo a zámočníctvo, pretože sa škola prispôsobila požiadavkám trhu a rodičov.
Ani výroba pretoriánskej zbroje nebola jednoduchá, keďže kov sa tu mieša s drevom. Dôležité je, aby všetky jej súčasti do seba zapadali. „Možnože to tak nevyzerá, ale je parádne ohybná. Dokonca kamarát, s ktorým sme ju vyrobili a ktorý ju mal niekoľkokrát na sebe, tvrdil, že je aj pohodlná,“ podotkol Matej. K zbroji patrí aj štít. Je z kovu. V minulosti na jeho výrobu používali aj prútie alebo ohýbané drevo. „Výroba nám, aj s prestávkami, trvala približne poldruha roka. Informácie sme čerpali z literatúry aj internetu,“ pripomenul šikovný mladík, ktorý sa venuje aj rekonštrukcii historických zbraní.
Bohato zdobený odev
Rovnako zaujímavé ako helma či pretoriánska zbroj sú aj odevy kňažnej z Čaky a germánskej ženy. Tiež sú dielom šikovných študentov, ktorých inšpirovala brožúra pri príprave na prácu v rámci Stredoškolskej odbornej činnosti. „Tieto odevy nás zaujali a tak sme kontaktovali Archeologické múzeum v Bratislave. Získali sme potrebné informácie, fotografie, pozreli sme si originály. Potom sme sa pustili do výroby replík,“ informoval dvadsaťtriročný Martin Šimek, ktorý aktuálne končí nadstavbové štúdium na spomínanej škole v odbore umelecké spracovanie kovov a drahých kameňov, so zameraním na zlatníctvo.
Odev kňažnej z Čaky uzrel svetlo sveta v priebehu mesiaca. „Je na ňom veľa detailov. Najmä pukličky na opasku nám dali zabrať. Je ich na ňom približne stopäťdesiat. Rôzne kovové prvky sa nachádzajú aj na samotnom odeve. Sú z medi a bronzu, pozlátené 24 karátovým zlatom. „Čelenka bola zaujímavosťou z náleziska, pretože sa sprvu uvažovalo, či to nebol náramok,“ podotkol zlatník, ktorého šperky zažiarili aj na prestížnych výstavách a súťažiach. Na Slovenskom šperku, teda súťaži určenej pre začínajúcich šperkárov, obsadil s náhrdelníkom Ginko striebornú priečku. Na záver podotkol, že výroba odevu germánskej ženy trvala približne dva týždne. Odev kňažnej z Čaky mala na sebe aj Martinova spolužiačka. „Vraj je celkom pohodlný,“ s úsmevom zakončil mladý šperkár.
Návštevníci si vystavené exponáty môžu pozrieť do 28. mája.
