Krídla nad Novohradom

Úryvok z knihy

Zázrak sa udial aj v prípade športovca, neskôr Majstra športu, Pavla Rosíka. Bolo to v roku 1969. Bežný zoskok z 2 000 metrov sa stal dramatickým, keď mal nad parašutistom plesnúť vrchlík padáka. Ten však len vyletel z obalu a neotvoril sa! Ostal čudne schumľaný a pád pokračoval! Pri odhadzovaní vrchlíka sa uvoľnila len jedna strana, čím sa padák, alebo to, čo z neho zostalo, dostal do rotácie. Každou sekundou sa blížil k zemi. Nervydrásajúca situácia sa mala skončiť v nasledujúcich sekundách. Farebná zmuchlanina poskytla pozadie bielemu blesku. Záchranný padák doslova vystrelil nad Rosíka. Skončí sa nervák? Nie, neskončil sa! Len pribudol ďalší chumeľ. Padáky sa do seba zaplietli. Už nebolo čo otvoriť a nebolo kedy! Posledné metre ubehli v mrazivej hrôze všetkých, ktorí situáciu sledovali. Parašutista bol v silone zamotaný, z chumľa mu trčali len nohy, dolu nevidel. Dozorčí doskokovej plochy, hoci bez nádeje na úspech, nezakričal, ale zareval do megafónu: „SPOLU NOHY!“ A buch! Telo bolo dolu a v momente ho zakryl chumeľ z padákov. Každý vedel, čo sa stalo. Bol to hrozný pohľad. Navyše na letisku boli na sústredení branci, ktorí práve absolvovali svoje prvé zoskoky. Klusali k miestu dopadu. Nebol to pohľad pre nich, preto dozorčí cez megafón dal povel čelom vzad a odchod naspäť k hangáru. Sám sa so sebazaprením, bola to jeho povinnosť, pobral k miestu tragédie. Tam už boli dvaja parašutisti, ktorí skákali pred a po Rosíkovi. Ale boli traja! Ten tretí, ktorý tam poblednutý chodil, bol Paľo Rosík! Dopadol na dažďom rozmočený kúsok plochy, dopadol na nohy, lebo chumeľ ho aspoň stabilizoval a počul povel „spolu nohy!“ Bol v šoku a len v noci sa prihlásili bolesti krížov. Až vtedy ho kamaráti dokázali presvedčiť a bol odvezený na celkové zdravotné vyšetrenie do zvolenskej nemocnice.