RIMAVSKÁ SOBOTA. Napriek tomu, že je falzifikátom, vzbudzuje pozornosť. Dokonca bude v máji predmetom mesiaca Gemersko – malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Hlinený kahanec pochádza z mladšej doby rímskej. Zaujme najmä motívom, ktorý je na ňom vyobrazený.
„Ide o falzifikát a skutočne nevieme, kto a prečo si dal námahu s jeho výrobu. Tiež netušíme, kedy a za akých okolností sa dostal do zbierok múzea. Vieme však, že zo starých zbierok múzea pochádza. Napriek tomu, že je falzifikátom, má v zbierkovom fonde výnimočné postavenie,“ informoval Alexander Botoš, kurátor GMM a priblížil vzhľad tohto predmetu.
„Kahanec má telo hruškovitého tvaru. V jeho zúženej časti je otvor pre knôt. Na opačnom konci je z tela vytiahnuté držadlo. Slúžilo na uchopenie dvoma prstami. Telo kahanca tvorí centrálny kruhový terč. Sú na ňom umiestnené dva otvory, medzi ktorými vystupuje reliéfna výzdoba.“

Návštevníci múzea tak môžu obdivovať kahanec, na ktorom je zobrazený na koni sediaci svätý Juraj v antickej zbroji. Kopijou zabíja draka. „Okolo centrálneho terča so spomínaným výjavom je ďalších štrnásť kruhovitých terčíkov s geometrickými obrazcami,“ podotkol Botoš s tým, že kahanec je na dne opatrený výrobnou značkou v tvare listu.
Naďalej však zostáva záhadou, kto a prečo vyrobil vernú kópiu kahanca z mladšej doby rímskej (3. – 4. storočie), pričom motív výzdoby historicky absolútne nekorešponduje s touto dobou. Svätojurská legenda je totiž známa najskôr od 13. storočia.
Kahanec je vyrobený z pálenej hliny. Natretý je svetlohnedou farbou. Zadymenie okolo otvoru pre knôt je imitované čiernou farbou. Tvarom pripomína kahance z konca rímskej doby.
„Hlinené kahance boli bežne používané na osvetľovanie v celom antickom svete. Na naše územie sa dostali predovšetkým expanziou Rímskej ríše. Sú dôkazom o obchodných a vojenských kontaktoch medzi rímskymi provinciami a barbarikom,“ upresnil kurátor.
Najväčšou kuriozitou kahanca je jeho výzdobný motív, spomínaná svätojurská legenda. „Svätý Juraj z Kapadócie bol kresťan a vojenský tribun. Za svoju vieru bol kruto mučený. Napokon ho v roku 303 sťali v meste Lidda, na území dnešného Izraela,“ pripomenul Botoš udalosti z dávnej minulosti.
Uctievanie svätého Juraja ako mučeníka sa po jeho smrti šírilo veľmi rýchlo, najmä na Blízkom východe, už za cisára Konštantína I. Veľkého. Do západnej Európy prenikol kult sv. Juraja v 6. storočí. Tu mu boli prvé chrámy zasvätené v Itálii, Gálii a Británii.
„So svätým Jurajom je neodmysliteľne spätá svätojurská legenda, ktorá je zobrazená na kahanci. Legendu spísal v rokoch 1250 – 1260 dominikánsky mních Jakub de Voragine v diele Aurea. Hovorí o svätom Jurajovi, ktorý zachránil princeznú pred drakom tak, že ho prebodol oštepom. Drak symbolizuje pohanstvo a jeho obrátenie na kresťanskú vieru,“ zakončil Botoš.
Zaujímavý kahanec bude v Gemersko – malohontskom múzeu vystavený počas celého mája. V pondelok až piatok v čase od 8.00 do 16.00 hod a cez víkend od 9.00 do 17.00 hod.