STARÁ HALIČ. Unikátna drevená zvonica v Starej Haliči ožila. Ľudia opatrne vystupovali po starých drevených schodištiach na najvyššie poschodie veže, ktorá bola postavená bez jediného železného klinca. Naskytli sa im nevšedné pohľady. Mnohí ani len netušili, aký skvost je jednou z dominánt malej novohradskej obce. Sobotňajšia (22. 4.) akcia Vatikánska pohoda alebo aj Jurajský deň bola príležitosťou na prehliadku stavby, ktorá ašpiruje na zápis do Svetového dedičstva UNESCO.
„Zvonica je právom pýchou obce. Veľakrát som vystúpil na najvyššie poschodie, chopil sa povrazu a zvonil,“ spomína Vavrinec Maljarčik, ktorý vo svojom rodičovskom dome v Starej Haliči zriadil Vatikánske múzeum. Veď pamätníci dodnes spomínajú na túto dedinu ako na malý Vatikán.
Dnes zvony v staručkej veži rozhýbe elektrika. Keď mal Vavrinec 20 rokov a bol miništrantom, tak sa musel chopiť hrubého povrazu. „Sú tam štyri zvony: Mišo, Jano, Paľo a Ďuro. Ďuro je najväčší. Kto vládal na ňom zvoniť, tak to už bol poriadny mládenec. Roztiahnuť ho nebola žiadna sranda. Keď sa mi to podarilo po prvýkrát a Ďuro sa rozzvonil, veruže ma aj do vzduchu vydvihovalo.“ Zvuk zvonov sprevádza rôzne udalosti v obci dodnes.
Starohaličská zvonica má zaujímavú históriu. Je spätá s menom kapitána Haličského zámku Jána Makfalvayho, ktorého v roku 1666 zajali Turci. Sľúbil, že ak sa dostane na slobodu, tak dá pri kostole postaviť novú zvonicu. V tom čase ešte v Haliči kostol nestál, takže išlo o kostol v Starej Haliči. Zo zajatia sa napokon dostal a sľub splnil. Stavbou poveril tamojšieho mlynára Jána Polóniho. Zvonica bola dokončená 13. novembra 1674. Svedčí o tom nález v medenej cibuli pod krížom. Počas opravy strešnej krytiny, ktorá prebiehala na začiatku 19. storočia, bola nájdená listina objasňujúca pôvod zvonice, ruženec a modlitebná kniha.
Najväčšou zaujímavosťou je, že zvonica z dubového dreva bola postavená bez jediného železného klinca. Použité boli iba drevené čapy. V jej vrchole sa nachádza arkádovite postavená ochodza, ktorá slúžila na strážne účely.
