LUČENEC. Spočiatku dažďu viseli len nohy, neskôr bolo treba rozprestrieť dáždniky. No ani nevyspytateľné aprílové počasie neubralo na atraktivite akcii, ktorej bolo dnes (29. 4.) dejiskom lučenecké Ľadovo. Furmansko – remeselnícky deň, ktorý organizovala Stredná odborná škola hotelových služieb a dopravy v Lučenci v spolupráci s Asociáciou furmanov, si nenechali ujsť súťažiaci a návštevníci nielen z Novohradu. Do okresného mesta na juhu Slovenska merali ľudia cestu z rôznych kútov našej krajiny. Veď ťažné kone v akcii, šikovní remeselníci priamo pri práci, strihanie oviec, podkúvanie koní či cvičení psi v služobnej kynológii sa predsa nevidia každý deň.
„Škoda, že tretiemu ročníku tejto akcie počasie až tak nepraje. No aj napriek nepriaznivej predpovedi sem prišlo veľa ľudí, čo ma teší. Furmanské preteky im priblížia, ako sa kedysi v lese pracovalo s drevom. Aj dnes sú v nedostupnom teréne kone výbornými pomocníkmi,“ priblížila Danica Prepelicová, ktorá vyučuje odborný výcvik v odbore Chov koní a jazdectvo na škole organizujúcej toto podujatie. „Lučenec furmanov zaujal, aj keď nie je tradičnou furmanskou lokalitou. Prišli z rôznych regiónov,“ dodala s tým, že súťažná trať sa začala pripravovať už v polovici týždňa. Práce mal pod palcom Jozef Puškár, predseda Asociácie furmanov Slovenska.
Rovnako, ako okolo furmanov, aj pri remeselníkoch bolo živo. Ich krásne výtvory, dokonca priamo výroba originálnych kúskov, boli pastvou pre oči.
Maľovanie podľa predlohy z knižných malieb z 13. a 14. storočia prezentovala Veronika Hanyusová z Fiľakova. Do Lučenca pricestovala spolu s Patrikom Kaszom z historickej skupiny Defensores. „Na obrázku je templársky rytier v plnej zbroji. Zaujme najmä kôň, pretože je modrý. Stredoveké pramene uvádzajú modrú farbu koňa ako špecifický odtieň čiernej,“ povedal Patrik na margo Veronikinej práce. Aj jeho zdobia šikovné ruky a svoju prácu vystavil na obdiv návštevníkom remeselníckeho jarmoku. Pracuje prevažne s kožou. „Domáci nás môžu poznať aj z Lučeneckej legendy, ktorá býva v lete na sklonku Lučeneckého hodovania. Zvykneme predvádzať dobový tábor a dobovú kuchyňu. Tiež pripravujeme rôzne ukážky historických zbraní, z ktorých si záujemcovia môžu aj zastrieľať,“ zakončil Patrik, ktorý pracuje na Fiľakovskom hrade.
Kovové ruže aj čierny vták, ktorý akoby chcel práve odletieť. Jedinečné diela, ktorých autorom je mladé duo z Hajnáčky. Petrovi Gášparovi a Andrei Kosecovej učarovalo umelecké kováčstvo. Peter sa tomuto remeslu venuje prevažne vo voľnom čase. Andrea je súčasťou rodinnej firmy. Jej otec je umeleckým kováčom. „Vždy chcel mať syna a napokon má dve dcéry,“ utrúsila s úsmevom šikovná dievčina. Ona je kováčka a jej sestra sa venuje kovorytectvu. „Naše výrobky sú rôzne. Prevažne sú to interiérové a exteriérové doplnky,“ dodala.
Chýr o maľovanej nádhere týčiacej sa pri cestách, ktorá dotvára kolorit lazov pod Poľanou, už dávno prekročil hranice našej krajiny. Detvianske kríže sú neodmyliteľnou súčasťou našej histórie. Pred dvanástimi rokmi sa zapáčili aj Milanovi Malčekovi z Detvy. Ich krása mu učarovala natoľko, že ich vyrába v zmenšenej podobe. „Bývam v paneláku. V byte mám malú dielničku. Pri výrobe veľkých, takmer päť metrov vysokých vyrezávaných krížov, spolupracujem s kamarátom z Korytárok, ktorý má veľké humno,“ objasnil ľudový rezbár.
Na Ľadove bolo skutočne čo obdivovať. Mnohých zaujali kynologické ukážky študentov zo školy organizujúcej akciu aj policajtov. Deti sa tešili na jazdu na koňoch aj na súťaže, nad ktorými držal taktovku moderátor podujatia a skvelý zabávač Jožo Pročko z Haliče. Malí súťažiaci neobišli naprázdno. Z lúky neďaleko priehrady odchádzali s darčekmi. Zábava a dobrá nálada gradovala v sprievode hudobných nástrojov a hlasov populárneho Haličana.
