TUHÁR. Najväčším problémom, ktorý trápi Tuhárčanov, je chýbajúci vodovod. O jeho výstavbu sa v obci snažia od roku 2004, kedy bola spracovaná projektová dokumentácia a vydané stavebné povolenie. Doteraz vystavali časť potrubia, ktorá však zatiaľ neslúži svojmu účelu. V obci však majú dôvod na radosť. Dostanú dotáciu vo výške 90-tisíc eur, z ktorej môžu vo výstavbe pokračovať.
Trinásťročná snaha
Podľa starostu Petra Čemana majú ľudia vlastné studne, ktoré však nemajú kvalitnú vodu. „Na Deň zeme sme dvakrát po sebe dali urobiť rozbor vody. Potvrdilo sa, že má priveľa dusičnanov a dusitanov, čo škodí zdraviu ľudí.“ V súčasnosti dopĺňajú doklady na podpísanie zmluvy s environmentálnym fondom. Vystavať z neho budú vedieť 337 metrov potrubia s 23 domovými prípojkami a štyrmi hydrantmi. „Ide o vyššie položenú ulicu, ktorá je medzi najohrozenejšími počas období sucha, ale potrubie je potrebné dotiahnuť do celej obce.“
Podľa starostu sa o zavedenie vody do obce snažia od roku 2004. „Z environmentálneho fondu sme vtedy získali 5,6-milióna korún, z ktorého sa zrealizovalo prívodné a časť výtlačného potrubia z Divína.“ Počas roka 2015 sa obci podarilo získať finančné prostriedky, z ktorých realizovali časť rozvodného potrubia v obci. Dokopy majú doteraz natiahnutých v intraviláne iba 319 metrov rozvodného potrubia. „Zatiaľ je to však stále suchovod, voda k nám nepriteká. Chýba čerpacia stanica medzi Divínom a našou obcou. Zároveň by bolo potrebné vystavať vodojem nad obcou. Iba na tieto dve položky by sme potrebovali približne 201-tisíc eur podľa aktuálneho rozpočtu.“
Rokujú s partnerom
Aby vystavali kompletný a funkčný vodovod budú potrebovať ďalších viac ako 800-tisíc eur. Bez neho je v obci vážny nedostatok vody, najmä počas suchého leta. Ohrozená je aj bezpečnosť dediny. „Okrem toho, že voda v studniach nemá dobrú kvalitu, v Tuhári nemáme zádržné hrádze, ktoré by sme vedeli využiť v prípade požiaru, v potoku je v lete málo vody. Ak by vznikol požiar, museli by sme vodu priniesť až z Ružinej.“
Podľa starostu je problém najmä v zlom systémovom riešení. „Takto my ten vodovod môžeme stavať aj 15 rokov. Kým ho dokončíme, zrejme budeme môcť investovať opäť do opráv potrubia, ktoré za tú dobu naštrbí zub času.“ Ako však doplnil, prebehli rokovania aj so Stredoslovenskou vodárenskou spoločnosťou ako prevádzkovateľom vodovodu. „Zatiaľ nič nie je isté, ešte nevyšla ani výzva. Verím však, že veci by sa mohli pohnúť dopredu.“ Ak vydajú výzvu ešte v tomto roku, v prípade schválenia projektu by mohli začať s dostavaním vodovodu už v budúcom roku.
Tvrdé podmienky
V súčasnej situácii robia ľuďom v dedine problémy pre iných bežné veci, ako sú pranie oblečenia či obyčajná sprcha. Pokiaľ je dlhotrvajúce sucho, v studniach mizne voda a Tuhárčania si ju musia voziť v kanistroch zo studne z námestia. „Problém majú najmä v novšej časti dediny, ktorá je vyššie na kopci. Táto časť obce je paradoxne najviac obývaná.“ Jedným z tých, ktorý nedostatok vody pociťujú na vlastnej koži, je aj Tuhárčan Pavel Ďurica. „Keď boli po minulé roky suchá a nezapršalo, to bola tragédia. Zas aj keď je priveľa dažďa, je to pre nás problém, voda sa zakalí. Aj keď ja studňu mám, tá voda nie je dobrá, má veľa dusičnanov. Kým boli deti malé, ja som im to piť ani nedával,“ povedal Ďurica. Jozef Martinský vozí vodu z obce každý deň. „Kúpať sa chodím k rodine. Ja to ešte zvládam, žijem sám, ale čo tí, čo majú malé deti? Už nech máme čím skôr ten vodovod. Voda nie je potreba, je to nutnosť.“
Mariete Kelementovej sa pri otázke, ako sa jej žije bez vody, tisli slzy do očí. V dome bývajú šiesti, má tri deti. Na rodinu ešte nedávno prala ako pred sto rokmi. „Chodila som na potok. Teraz vodu vozíme z dediny, koľkokrát nám starosta požičiava nádrž. Ale tam je len úžitková voda, aby sme sa mohli umyť a oprať, na pitie si kupujeme. Prať v automatickej práčke nemôžem, viete si predstaviť, aká je to drina na šesť ľudí,“ sťažuje sa Marieta. Dedinu má rada a sťahovať sa napriek tomu nechce. „Žije sa tu dobre. Je tu pokoj, pekná príroda a dobrí ľudia. Ale po vodovode túžime všetci,“ dodá na záver.