LUČENEC. Na začiatku basketbalovej sezóny 2016/17 vplával do extraligových vôd ako nováčik a po rokoch sa objavil medzi najlepšími slovenskými tímami. Kto čakal nenápadný mančaft, ktorý bude sídliť na poslednej priečke tabuľky, mýlil sa. MBK Lučenec počas sezóny zaskočil aj basketbalových velikánov a zverenci Ivana Kurillu predviedli výkony, ktoré im po základnej časti zaistili miestenku medzi osmičkou najlepších družstiev. A v play-off dali silnému Interu zabrať. Za výbornou sezónou sme sa obzreli spolu s trénerom Ivanom Kurillom.
Pán Kurilla, MBK má po rokoch za sebou extraligovú sezónu. Ako ju hodnotíte?
Ak sa na ročník pozriem komplexne z pohľadu všetkých činností, tak ju určite môžem hodnotiť len veľmi pozitívne. V Lučenci som svoju druhú sezónu a myslím si, že sme v klube urobili kus veľkej roboty. Posunuli sme MBK na extraligovú mapu a našli sme na nej svoje pevné miesto.
To miesto ste si vybojovali aj v zápasoch proti silnejším súperom. Na ktoré zo stretnutí uplynulej sezóny najradšej spomínate?
Bolo ich viac, ale asi ten najpamätnejší bol domáci zápas pred našimi fanúšikmi proti Svitu, ktorý sme vyhrali o 2 body v poslednej sekunde zápasu. Rád spomínam aj na zápasy vonku v Prievidzi či Košiciach. Takých stretnutí však bolo viac a je veľmi dobre, že sme odohrali toľko duelov, na ktoré radi spomíname.
Ako extraligový nováčik ste dosiahli vynikajúci výsledok. Je to zadosťučinenie za vašu tvrdú prácu?
Určite áno, je to obrovské zadosťučinenie.
Viackrát sa avizovalo, že pred sezónou ste si za hlavný cieľ stanovili postup do play-off, čo sa napokon podarilo naplniť. Mali ste aj iné ciele?
Nie, postup do play-off bol jediným cieľom. Verte, že stanoviť si niečo také bolo na začiatku sezóny veľmi ťažké. Napriek tomu sme do toho išli, lebo sme ho v silnej konkurencii extraligových klubov túžili naplniť. Druhá vec je, že pri stanovení cieľa treba myslieť na finančné možnosti klubu. Tu vidím nepomer oproti iným tímom v lige. Zoberte si napríklad Komárno alebo Svit – kluby, ktoré skončili tesne nad nami, alebo Handlovú, ktorá v tabuľke skončila pod nami. Podľa mne dostupných informácií mali omnoho vyššie, s nami neporovnateľné, rozpočty. A to nehovorím o kluboch z prvých troch pozícií. To, že sme cieľ splnili aj pri „finančnej chudobe“, považujem za veľký úspech.
Predpokladám, že financie boli najväčším mínusom sezóny.
Áno. Bez finančnej podpory a sponzorov sa na profesionálnej úrovni ďalej nepohneme. Pri skladaní tímu som mal kvôli tomu zviazané ruky. Aj v mojich predošlých pôsobiskách som sa pasoval s týmto problémom, ale nie až v takej miere ako v Lučenci. Ďalším mínusom bolo aj to, že na rozdiel od mojich trénerských kolegov som musel riešiť aj technicko-organizačné záležitosti. Túto úlohu som prijal, keďže mám manažérske skúsenosti a MBK v tejto oblasti potreboval pomoc. Do budúcnosti však potrebujeme ľudí, čo túto oblasť zabezpečia. Napríklad, ako to v minulosti robili bratia Mižúrovci. Manažovali klub a zháňali financie, kým tréneri pokojne trénovali.
Financie zapríčinili aj to, že ste sa museli pasovať s úzkou lavičkou. Je možné, že na nej bude v ďalšej sezóne sedieť viac hráčov?
Momentálne je priskoro rozprávať o budúcnosti. Všetkým hráčom a aj mne sa končia zmluvy. Čo bude ďalej, ukážu až nasledujúce mesiace.
Napriek obmedzenému rozpočtu sa vám podarilo do Lučenca dotiahnuť hráčov, ktorí sa na palubovke dokázali presadiť a výrazne prispieť ku klubovým úspechom. Ktorý z prestupov najviac splnil vaše očakávania?
Všetky prestupy splnili to, čo sme v rámci našich možností mohli vyskladať. Z pohľadu slovenského basketbalu však za najúspešnejší považujem príchod Braňa Pipíšku. Spomínam si, ako som s ním a jeho otcom sedel v Prievidzi, kde sme si podali ruky na spoluprácu v 1. lige a neskôr aj v extralige. Myslím si, že to bolo kľúčové nielen pre Braňa, ale aj pre účinkovanie MBK v extralige s pravidlom aspoň jedného Slováka na ihrisku.
Vyjadrili ste spokojnosť so všetkými prestupmi. Znamená to, že môžete pochváliť výkony každého hráča v tíme?
Áno. Počas sezóny sme boli všetci Lučenčania – ako na ihrisku, tak aj na tribúne. Naše snahy na palubovke sa prepojili s podporou fanúšikov a tým sme vytvorili jednu veľkú basketbalovú rodinu.
Spomenuli ste fanúšikov, ktorí tiež nesú svoj podiel na klubovom úspechu. Ako na vás pôsobilo ich hlasné skandovanie?
Boli výborní. Aj touto cestou sa im chcem poďakovať za účasť na domácich a aj na vonkajších zápasoch. V každom stretnutí sme ich podporu cítili a počuli. Ďakujem vám.
Ako ste oslávili sezónny úspech?
Posedeli sme si a pospomínali na okamihy extraligového ročníka. Teraz je dôležité pozerať sa dopredu na to, čo bude s lučeneckým mužským basketbalom.
Ukončili ste svoju druhú sezónu v MBK Lučenec. Dokážete zhodnotiť svoje doterajšie pôsobenie v centre Novohradu?
To musia urobiť iní. Obe sezóny boli pre mňa náročné. Snažil som sa pre basketbal v Lučenci spraviť maximum a odovzdať nielen svoje trénerské, ale aj manažérske skúsenosti. Stále platí, že ľudia dokážu plnohodnotne vyhodnotiť prácu kolektívu alebo jednotlivca až po určitom čase.
Mali ste počas pôsobenia v MBK momenty, kedy ste zápasili s myšlienkou na odchod?
Vždy som sa snažil sústrediť na prácu v klube. Aj vtedy, keď som dostal ponuky na zmenu pôsobiska. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
Záver sezóny sprevádzali komplikácie v podobe nedohratého zápasu s Handlovou a následnými zmenami v trestoch pre domácich hráčov Stojačiča a Pressleyho. Chcete sa k tomu vyjadriť?
K zápasu s Handlovou poviem toľko, že v čase, keď sa celá situácia udiala, sme na začiatku záverečnej štvrtiny vyhrávali 66:48. Myslím, že o víťazovi bolo napriek veľkým emóciám rozhodnuté. Teší ma, že sme svoj triumf potom potvrdili aj v Handlovej a upevnili si siedmu pozíciu v tabuľke. Odvolanie rozhodcov smerom k hracej komisii pokladám za absurdné. Dodatočné zastavenie činnosti pre Stojaciča, Pressleyho, ale aj Božoviča z Handlovej pokladám za nešťastné a spôsob, akým to bolo vykonané a odkomunikované s oboma klubmi, považujem za neprofesionálny.
Sezóna sa pre MBK skončila. Ako plánujete stráviť nasledujúce mesiace?
Pre mňa je to už 21. ukončená sezóna a čas pred tou nasledujúcou strávim tak ako každý rok – vzdelávaním. Opäť plánujem stáž v poprednom európskom klube a zároveň absolvujem trénerské kliniky v zahraničí, predovšetkým v Srbsku a Chorvátsku.
