RIMAVSKÁ SOBOTA. Gemersko-malohontské múzeum vydalo dvanásty ročník svojho zborníka. Záujemcovia sa v nej dočítajú o najnovších výsledkoch ich práce, ako aj iných múzeí. V najnovšom čísle píšu o kuvikoch a labutiach, ale aj Fiľakovskom hrade.
Ako informovala Angelika Kolár, historička umenia múzea a redaktorka zborníka, múzeum vydáva publikáciu Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote GEMER-MALOHONT už od roku 2005. "Prináša v nej najnovšie výsledky práce odborných pracovníkov múzea ako aj externých prispievateľov z iných múzeí, vedeckých a univerzitných pracovísk," priblížila s tým, že príspevky sa zameriavajú na kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer-Malohont či blízkeho Novohradu. "Obsahovo sa zborník člení na kapitoly podľa odborov zastúpených v múzeu- prírodné vedy, archeológia, história, etnológia a história umenia."
V najnovšom 12. ročníku zborníka biologička múzea Monika Gálffyová čitateľov oboznamuje s výskytom a rozšírením kuvika obyčajného v Rimavskej kotline či neobvyklým správaním labutí hrbozobých vo Včelinciach. "V odbore archeológia prinášame výsledky nedeštruktívneho geofyzikálneho prieskumu zaniknutého Kostola sv. Michala v Šuriciach, ktorý vykonal Ján Tirpák z Gemologického ústavu Fakulty prírodných vied UKF v Nitre v spolupráci s archeológom GMM Alexandrom Botošom." Botoš je autorom druhého príspevku, ktorý prináša výsledky archeologického výskumu na Hatvaniho ulici v Rimavskej Sobote. "Zaujímavé nálezy keramických fajok pochádzajú z archeologického výskum na Muránskom hrade, o čom referujú autori Vladimír Mitáš a Róbert Malček."
V zborníku čitatelia nájdu aj príspevok z Novohradu. Archeologický príspevok od Róberta Malčeka a Viktórie Tittonovej hovorí o neskororenesančnom opevnení fiľakovského Dolného hradu. V odbore história sa témou baníctva zaoberajú autori Ján Kilík a Arpád Lőrincz. "Viliam Stockmann a Štefan Koháry predstavujú prírodný a technický unikát Plešivskej planiny- tzv. Serényiho studňu. Príspevok Jána Aláča upriamuje pozornosť na často prehliadané svedectvá o minulosti, ktoré vo forme odkazov a záznamov môžeme nájsť na netradičných miestach v kostoloch, mlynoch, knihách a podobne."
Dočítate sa v ňom aj o dejinách kokavských papierní. Vo svojej štúdii sa im venuje Ján Žilák. Zborník tiež obsahuje výsledky vedecko-výskumnej úlohy historičky múzea Anity Tóthovej. Je o Gemersko-malohontskom múzeu v čase druhej svetovej vojny. "Eleonóra Blašková sa venuje životu členov rodiny Kemenczkých a Szabó, ktorí hoci pôsobili prevažne v Košiciach, ich miestom posledného odpočinku sa stal cintorín v Rimavskej Sobote."
Osudy židovskej modlitebne v Tisovci približuje príspevok Dušana Hutku. "V odbore etnológia nájdeme dva príspevky. O Zväze Cigánov – Rómov v okrese Rimavská Sobota píše etnologička múzea Ľudmila Pulišová a téme súkenníctva a gubárstva v Klenovci sa venuje etnologička Novohradského múzea a galérie v Lučenci Michaela Škodová." V rámci celku história umenia a pamiatková starostlivosť Angelika Kolár referuje o reštaurovaní a histórii predmetu zo zbierok múzea – veľkorozmerného sadrového reliéfu, ktorý znázorňuje založenie Uhorskej akadémie vied od sochára Barnabása Hollóa. "Edita Kušnierová zas približuje záchranu historického organa z kostola v Brdárke. V závere zborníka prinášame krátku recenziu Leona Sokolovského, v ktorej predstavuje publikáciu Martina Rieckeho Dejiny Malohontského seniorátu."
Zostavovateľkou a zodpovednou redaktorkou zborníka je riaditeľka múzea Oľga Bodorová. "Zborník je určený širokému okruhu záujemcov a priaznivcom prírody, histórie, hmotnej a duchovnej kultúry regiónu Gemer-Malohont. Je tiež určený žiakom a študentom nakoľko obsahuje príspevky, ktoré dopĺňajú učivo na úrovni všetkých typov škôl." zakončila.
Autor: kk
