Sochár a maliar István Burai sa vydania tohto článku nedožil. Umrel v deň vernisáže, 13. mája 2017. Pozostalým a umeleckej obci prajeme úprimnú sústrasť.
DIVÍN. Novohradská obec Divín dýchala v uplynulých dňoch umením. V miestnej Galérii Bloom sa konal tretí ročník Medzinárodného umeleckého sympózia- Divín 2017. Osem sochárov a maliarov zo Slovenska, Maďarska a Česka vytvorilo v priebehu týždňa desiatky umeleckých diel, ktoré v sobotu 13. mája v galérii predstavili verejnosti. Časť z nich bude očiam návštevníkov lahodiť nastálo.
Témou bol abstrakt
„Okrem Laca Demka je tu oproti minulému roku nová krv. Medzi nimi Zoltán Gonda, jeden z najuznávanejších umelcov Maďarska. Odtiaľ je aj náš ďalší hosť István Burai. On je zároveň jediný, kto sa v tomto týždni venuje sochárstvu. To v minulých ročníkoch zastúpenie nemalo,“ priblížil Marián Kompánek, organizátor a spolumajiteľ galérie, a dodal, že Burai je úspešný umelec, ktorý vystavuje po celom svete, napríklad v USA či Indii.
„Ďalej tu máme maliara Josefa Šarmana, z Česka prijali pozvanie Jiří Vaněk a Marianna Alasseur.“ V galérii mali už tradične zastúpenie aj domáci umelci- organizátor Kompánek a maliar Ivan Janický.
„My dvaja sme takí samoukovia, ostatní šiesti sú profesionálni umelci. A je to aj vidieť. Prišli v nedeľu, ani sa poriadne nerozkukali a už si vykladali veci a začali pracovať. Sú to ťažkí profíci, ktorí vedia, že keď niekde prídu, musí po nich ostať niečo hodnotné,“ skonštatoval Kompánek.
Ako ďalej ozrejmil, tento ročník sa na rozdiel od ostatných nesie vo výrazne modernejšom, abstraktnom duchu. „Ja som relatívne konzervatívny, rovnako ako Ivan, takže sme to chceli trošku vyvážiť a oživiť,“ vysvetlí Kompánek.
Zoltán Gonda z Maďarska pri práci. (zdroj: Klaudia Kovácsová)Divín a okolie si zamilovali
Okrem práce zahraniční umelci spoznávali aj okolie Divína. „Zaviedli sme ich na Budinú, to nevynecháme ani jeden rok. Potom do Haliče pochváliť sa skvostným zámkom,“ informoval Kompánek.
Umelci sa zhodli, že Novohrad im všetkým učaroval a dodal inšpiráciu. „Prostredie je tu nádherné. Kopce i doliny sú veľmi príjemné. Zároveň ma v dobrom prekvapilo, akými perlami sa táto malá dedinka pýši. Či už hrad, kaštieľ alebo námestie, všetko je veľmi elegantné a príjemné. Tvorí sa tu naozaj dobre,“ hovorí Zoltán Gonda z Maďarska. Pochvaľuje si aj organizátorov. „Keď ide človek na nové miesto, vždy sa trochu obáva, aké bude privítanie, atmosféra a kolegovia. Musím povedať, že Marián a jeho partnerka Erika predčili moje očakávania. Sú milí, pohostinní, investujú do tejto galérie veľa energie a peňazí. My im na oplátku vytvoríme čo najkrajšie diela,“ povedal Gonda.
Marianna Alasseur je česká umelkyňa, ktorej minulosť sa spája s Francúzskom. V krajine galského kohúta študovala a neskôr sa tam aj vydala. „Odtiaľ to moje netradičné meno,“ vysvetlí s úsmevom. Venuje sa najmä krajinomaľbe. „Tvorím väčšinou monumentálne diela. Tu sa snažím zachytiť krajinu, ktorá je nádherná. Robím si náčrty a doma zrejme spravím väčšie obrazy,“ hovorí Marianna. Podľa vlastných slov najradšej tvorí osamote, ale spoločnosť v Divíne jej vyhovuje. „Všetci sú veľmi milí, je tu príjemná atmosféra, takže mi to nevadí. Je to skôr inšpiratívne.“
Ivan Janický z Divína. (zdroj: Klaudia Kovácsová)Na sympózium ju pozval ďalší z účastníkov Josef Šarman. V minulosti sa venoval reštaurovaniu historických budov a nábytku. „Postupne ma to čoraz viac ťahalo k vlastnej tvorbe. Začal som so sochami a postupne som prešiel k maľbe,“ predstavil sa Šarman. Venuje sa prevažne abstraktom. „Ale aby som sa uživil, musím občas spraviť aj „střelivo“- obrazy pochopiteľné pre široké publikum.“ V Divíne je prvýkrát a rovnako ako ostatných aj jeho obec i samotná galéria príjemne prekvapili. „Je čarovné, že existuje takýto kútik uprostred Slovenska. Našťastie ešte neobjavený a nezdevastovaný.“ Na sympóziu robil najmä náčrty uhlíkom a podľa nich dá vo svojom ateliéri pocity na plátno. „Nie som plenérový typ, ale keďže som často sám, potrebujem aj spoločnosť dobrých ľudí. A tu sa zišla výnimočne fajn spoločnosť,“ dodal Šarman.
Týždeň ukončili výstavou
Jiří Vaněk do Divína pricestoval z Prahy. Na sympóziá jazdí už desať rokov. „A musím skonštatovať, že čo sa týka prostredia, je toto sympózium snáď najkrajšie,“ skonštatoval umelec a jedným dychom pochválil aj organizátorov. „Starajú sa o nás naozaj kráľovsky. Páči sa mi tu. Akurát by tu mohlo byť teplejšie,“ dodal so smiechom. Jediný, ktorý sa na sympóziu venoval sochárstvu, bol István Burai zo susedného Maďarska.
„On je neúnavný. Pracuje celý deň. Keď je vo svojom živle, nič nevníma, neje a nepije. Potom si hodinku pospí a ide ďalej,“ prezradil o Buraiovi Kompánek. Umelcovi spod prachu svietia iba oči a úsmev. „Je tu super. Akurát robím druhú sochu. Keď ju dokončím, zvyšok týždňa budem maľovať,“ povedal Burai.
Pracovný týždeň ukončili spoločnou vernisážou v sobotu 13. mája večer. Kto ju však nestihol, nemusí ľutovať. Časť diel ostane v galérii natrvalo. „Diela, ktoré ostanú v našom majetku, budeme vystavovať naďalej,“ povedal na záver Kompánek.
