DRÁBSKO/KYSUCA. „Keď pôjdete od Utekáča, tak pri kaštieli na doline zabočte vpravo. A pomaly, cesta je planá,“ vďačne usmerňujú ľudia z Poltárskeho okresu tých, ktorí hľadajú Kysucu. Nad osadou kedysi visel Damoklov meč. Mala ustúpiť priehrade. Drevenice osireli, dvory spustli. Zo staviteľských plánov napokon zišlo a kľukatá, štrkom vysypaná cesta, opäť ožila. Kysuca, ktorá je súčasťou Drábska, vzdialeného 20 kilometrov od Kokavy nad Rimavicou, je dnes ako z rozprávky. Život do nej vniesli chatári.
„Do osady sa ľudia začali vracať v 90. rokoch. Záujem o chalupárčenie v našom kraji rastie. Neraz sa na úrade zastavia výletníci a zaujímajú sa o tunajšie nehnuteľnosti. Sú medzi nimi aj mladé páry, ktoré preferujú naturálny spôsob života,“ povedala Martina Grgačová Kocová, starostka Drábska, ktorého súčasťou je aj Kysuca.
Kedysi chátrajúce drevenice sú dnes skvostom
Aktivity chalupárov a tiež nadšenca z Trnavy starostka víta. Vďaka nim osada uprostred hôr z mapy nezmizne. Chudobné príbytky niekdajších drevorubačov, furmanov, pastierov aj sklárov postupne vstávajú ako bájny Fénix z popola. Dokonca tu na sklonku júla otvoria v jednej z dreveníc múzeum. „Ponesie meno nebohého Ľubomíra Janoštiaka. Bol jedným z prvých majiteľov kysuckých dreveníc. Tunajší kraj bol jeho srdcovkou. Kedysi tu žili jeho predkovia,“ podotkla starostka.
Anna Janoštiaková z Brezna jej slová potvrdila. Drevenicu svojich svokrovcov si zamilovala rovnako, ako kedysi jej nebohý manžel. Dnes je pre ňu a jej syna malým rajom na zemi. Práce okolo drevenice sú pre nich relaxom, okolitá príroda balzamom na dušu.
„Bývame v činžiaku v Brezne a na víkendy v osade sa vždy veľmi tešíme. Svokrovci sa z Kysuce museli vysťahovať, pretože sa tu mala stavať priehrada. Napokon z nej nebolo nič a tak sme s manželom drevenicu odkúpili späť. Za tie roky to tu veľmi schátralo. Bolo treba vymeniť strechu, dotiahnuť elektriku, vodu, skrátka kompletne zrekonštruovať. Dosť sme sa narobili a stále je čo opravovať, stavať. Námahu však neľutujem.“ Ruku k dielu priložil aj syn Ľubomír. Práca so skalami a maltou mu ide pekne od ruky. Dokonca si pri drevenici zriadil malú hvezdáreň s otváracou strechou. „Bol to jeho sen. Rád pozoruje oblohu,“ dodala chalupárka z Horehronia.
Ani na hornom konci osady nie je mŕtvo. „Chalupárčime tu od roku 2003. Naša drevenica nie je pôvodná. Postavil ju manžel, ktorý sem drevené stavby chodil rekonštruovať. Kysuca ho očarila, tak sme tu. Tento kraj je skutočne nádherný. Prechádzky, opekačky, hubárčenie, to všetko má svoje neopakovateľné čaro,“ povedala Anna Katrenčíková z Brezna.
Dominantou osady je modrá kaplnka zasvätená sv. Anne. Na sklonku júla, kedy je jej sviatok, sa tu koná malá pobožnosť.
Kraj stvorený pre turizmus
Kraj nádherný na oddych, no tvrdý na život. Starostka Drábska to veľmi dobre vie. V dedinke s dvesto obyvateľmi sa z rozpočtu veľmi vyskakovať nedá. Vystačí akurát na zabezpečenie jej nutného chodu. „Gazdujeme so 47-tisícovým ročným rozpočtom. Boľavým miestom obce sú komunikácie. Ich kompletná rekonštrukcia by bola finančne náročná. Aktuálne nám náš rozpočet vystačí len na zimnú údržbu, osvetlenie a pár nutností, ktoré treba zabezpečiť,“ dodala starostka s tým, že kraju môže pomôcť rozvoj turizmu. „Neďaleko je chránená krajinná oblasť Poľana, Dobročský prales či Čiernohorská železnička. Pre turistov je tento región skutočne atraktívny.“
