HRNČIARKY. Cesta z Katarínskej Huty do Hrnčiarok v okrese Poltár má približne sedem kilometrov. Prejsť ju autom však trvá takmer pol hodinu. Je v dezolátnom stave. Na tankodrome si miestni ničia autá, kvôli ceste im prestali voziť chlieb, autobus k nim chodí už iba dvakrát za deň. Obyvatelia Hrnčiarok sú bezradní. Spisujú petície, posielajú listy premiérovi i župe. Majú pocit, že od ich dlhoročného problému dáva každý ruky preč.
Cesta ľudí trápi desaťročia
Cesta z Katarínskej Huty do Hrnčiarok má necelých sedem kilometrov. Vedie cez les, popri nej tečie potôčik. Idylku však narúša samotná cesta. Výtlkom sa tu vyhnúť nedá. Ísť viac ako tridsiatkou je hazard. Na bezútešnú situáciu nás upozornil Tibor Virág, ktorý cestu využíva denne. „Je to katastrofa, samý výtlk. Upozorňujeme na tento problém neustále, ale nič sa nedeje,“ ozrejmí nám problematiku Virág.
„Och, to ste ešte prišli v období, keď je luxusná. Akurát zasypávali výtlky. Keby ste prišli pred týždňom, to by ste len videli. Ľuďom vtedy až protézy vypadávajú,“ vítajú nás miestni. Rozdrvená cesta obyvateľov trápi celé desaťročia. „Pred dvanástimi rokmi sem nabehli mechanizmy, že idú robiť cestu. Takí sme boli šťastní. A zrazu sa zo dňa na deň popakovali a odišli. Dodnes nevieme prečo. Odvtedy sa situácia stále len zhoršuje,“ hovorí Ján Gombala.
Cesta aj po zasypaní pripomína tankodrom. (zdroj: Klaudia Kovácsová)Rozbitá cesta je jedinou prístupovou cestou, ktorá sem vedie z Cinobane, pod ktorú Hrnčiarky patria. „Obchod tu nemáme, do dediny musíme chodiť takmer každý deň. Vozili nám sem dvakrát za týždeň chlieb, ale v súčasnosti už ani to. Šofér povedal, že zase si kvôli nám nápravu opravovať nebude,“ hovorí Pavel Sliška. Autom chodí na nákupy niekoľkokrát do týždňa. „Ale pre tých starších je to najhoršie. Tým musia nosiť chlieb deti alebo susedia.“ Autobusy sem chodia sporadicky tiež. „Niekedy chodili aj sedemkrát za deň, ale ani títo šoféri si ich nechcú úplne zničiť. Dokonca pohrozili, že prestanú chodiť úplne,“ hovorí Sliška.
Petícia nepomohla
Do servisu chodia miestni ako na klavír. „Autá sa nám veľmi ničia. Kolesá, nápravy a tlmiče odchádzajú rad radom.“ Okrem toho však podľa miestnych cesta môže niekoho stáť aj život. Záchranka má problém sa k nim dostať. „Veď aj ja keď som si ich zavolal, strašne dlho to trvalo. A aj nadávali, akú to tu máme cestu, nech si to dáme spraviť. Ale čo my s tým môžeme?“ pýta sa Gombala trpko. Dedinka učupená v malebnej prírode má podľa miestnych veľký potenciál na vidiecky cestovný ruch. „Už teraz tu máme chatárov z Lučenca aj z Bratislavy. Ale keď sem prídu noví obzrieť si chalupy po tej zlej ceste, dvakrát si premyslia, či sem ešte niekedy zavítajú,“ zhodnú sa.
Miestni v minulom roku spisovali aj petíciu. Iniciátorom bola rodina Cibuľovcov. Pod petíciu za rekonštrukciu cesty sa podpísali takmer všetci domáci i chalupári. „Písali sme aj na úrad vlády Róbertovi Ficovi, na Regionálnu správu ciest i na obecný úrad. Žiadali sme o pomoc aj starostu, ktorému sme dali petičné podpisy,“ hovorí iniciátor petície Juraj Cibuľa. Odpoveď im podľa jeho slov prišla iba zo správy ciest. „Napísali na obecný úrad, že na celkovú rekonštrukciu by bolo potrebných dva milióny eur. Že na to peniaze nemajú. Ale tam uvádzajú desaťkilometrový úsek. Nám by stačilo opraviť tých kritických šesť.“
Cesta do Hrnčiarok. (zdroj: Klaudia Kovácsová)Podľa Cibuľu sa často konajú pracovné stretnutia zainteresovaných, ktoré zjavne k ničomu nevedú. „Teraz po májovom stretnutí urobili v niektorých častiach vysprávky, ale to veľmi nepomôže. Pre dcéru chodím do školy každý deň. Zničil som tu už asi päť áut,“ hovorí Cibuľa. Všetci sa zhodnú v tom, že cestu najviac ničia ťažké mechanizmy na zvážanie dreva. „To keď majú viacej dreva, otočia sa aj trikrát za deň. Keď cestu zasypú, raz-dva sa to znova vytlčie,“ hovoria domáci.
Cesta patrí pod správu župy
Cesta patrí do správy Banskobystrického samosprávneho kraja. „Predmetná cesta III/2710 je v zlom technickom stave z dôvodu jej poškodzovania lesnou technikou subdodávateľmi Lesov SR, š.p.,“ potvrdí slová domácich Michaela Piliarová, zástupkyňa riaditeľa Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja. Ako ďalej uviedla, kvôli ceste absolvovali pracovné stretnutia so zamestnancami regionálnej správy ciest, starostom Jozefom Melicherom, zástupcami Lesov SR a Lesnej správy Poltár ako i obyvateľmi Hrnčiarok v marci a začiatkom mája.
Rekonštrukcia cesty však podľa nej stále nie je zaradená medzi plánované investície na rok 2017. „O tom, ktoré investičné akcie sa do registra investícií dostanú, rozhodujú poslanci zastupiteľstva kraja. Nevyhovujúci aktuálny stav cesty sa preto snažíme nateraz odstrániť aspoň prostredníctvom lokálnych vysprávok vozovky a čistenia- hĺbenia priekop nad 10 cm,“ hovorí Piliarová.
Lesy investovať do cudzieho nemôžu
Podľa Vlastimila Rezka, hovorcu Lesov SR, štátny podnik už v minulosti urobil v rámci svojich možností opatrenia na zníženie zaťaženia cesty. „Lesy SR vybudovali v minulosti na pozemkoch, ktoré majú v správe, odvozné miesta pri tejto ceste a výjazdy na cestu za viac ako 130-tisíc eur. To zníži záťaž pri manipulácii s drevom a tiež prípadné znečistenie cesty pri zvážaní dreva. Autá, ktoré drevo zvážajú, sú v zmysle vnútropodnikových predpisov pravidelne kontrolované na dodržiavanie maximálnej povolenej hmotnosti, aby nedochádzalo k preťažovaniu vozidiel a poškodzovaniu ciest,“ informuje Rezek. Uznáva, že predmetná cesta je dlhodobo v zlom stave a potrebuje komplexnú rekonštrukciu.
Zodpovednosť za to však podľa Lesov SR nesie župa. „Cesty 2. a 3. triedy sú v správe samosprávnych krajov, ktoré na plnenie týchto kompetencií dostávajú príspevok zo štátneho rozpočtu nielen z podielu daní z príjmov, ale aj z výberu dane z motorových vozidiel. Tú platia, samozrejme, za svoje vozidlá nielen LESY SR, ale aj všetci ich dodávatelia služieb. Ďalšou možnosťou financovania opráv ciest je využitie fondov Európskej únie,“ hovorí Rezek s tým, že podnik nemôže investovať do rekonštrukcie cudzieho majetku. „Navyše nie je jeho kompetenciou prevádzkovanie verejnej cestnej siete. Podnik LESY SR je prostredníctvom odštepného závodu Kriváň ústretový každému reálnemu a legislatívne čistému návrhu, ktorý by prispel k zlepšeniu súčasného stavu,“ dodá.
V otázke rekonštrukcie cesty však starosta Jozef Melicher optimista nie je. „Celkovú rekonštrukciu cesty nevidím celkom reálne, hoci by bola potrebná. Samosprávny kraj na to v súčasnosti peniaze nemá a je logické, že peniaze rozdeľujú skôr na frekventovanejšie cesty. Zároveň rozumiem aj argumentácii Lesov, že oni nemôžu investovať do cesty, ktorá im nepatrí. Každý má svoju pravdu. Je to zložitá situácia pripomínajúca začarovaný kruh,“ zakončí starosta.
