LUČENEC. Približne pred šiestimi rokmi vážil 105 kilogramov a mal problém vykonávať bežnú fyzickú aktivitu. Jedného dňa si povedal, že je čas na zmenu a začal sa venovať crossfitu. Dnes je z neho vyrysovaný mladík, ktorý si bez športu nedokáže predstaviť život. Dvadsaťsedemročný Lučenčan Pavel Frajdt sa do crossfitu zamiloval a venuje sa mu aj súťažne. Okrem toho spolu s dvomi kamarátmi v Lučenci prevádzkuje telocvičňu zameranú práve na tento šport.
Crossfit je v našich končinách stále pomerne mladý šport. Ako a kedy si sa k nemu dostal?
Bolo to počas vysokoškolských štúdií v Bratislave, keď ma kamarát zavolal na crossfit tréning. Spočiatku som tam nechcel ísť. Pripadalo mi to ako veľmi komerčná záležitosť. Nechal som sa však nahovoriť a po prvom tréningu som takmer umrel. (smiech)
Prečo?
V tej dobe som vážil asi 105 kilogramov. Bola to nadváha čistého tuku, nie svalov. V mladosti som sa venoval futbalu, no postupne som naň zanevrel. Aktívny život vystriedali párty a časté návštevy fast foodov. Moje telo začalo vyzerať strašne. S kamarátom sme boli na výstupe na Rysy a ja som nedokázal udržať jeho tempo. Podpichol ma, že so mnou sa už nebude dať chodiť nikam, pretože budem skupinu zdržovať. To bol pre mňa impulz, aby som so sebou začal niečo robiť, inak som ďalší rok mohol vážiť už 115 kíl. Dal som si za cieľ schudnúť a dostať sa do formy. Crossfit mi v tom pomohol a stal sa mojou závislosťou, ktorá ma napĺňa.
Prečo práve crossfit a nie iný šport? Určite si mal na výber veľa možností.
Kvôli športovej a aj ľudskej stránke. Crossfit v sebe kombinuje viacero športov, ako napríklad vzpieranie, gymnastiku či atletiku. Okrem toho sa mi páčilo aj to, že hoci na tréningy v Bratislave chodili ľudia na drahých autách a v drahom oblečení, keď sa prezliekli do športového, boli sme všetci na spoločnej úrovni ako jeden tím. Nikto sa nepredvádzal a nepovyšoval. Najlepší bol ten, kto na tréningu najviac vládal a nie ten, kto má viac peňazí.
Spomínal si, že už prvý tréning ťa zničil. Čo ťa nútilo vrátiť sa a pokračovať?
Veľkú zásluhu na tom má kamarát, ktorý ma motivoval a tlačil. Druhý tréning som mal dva dni po prvom a bolo to ešte horšie. Našťastie som vydržal a aj dnes začiatočníkom z vlastných skúseností hovorím, že prvé kroky sú najnáročnejšie a treba len vydržať.
Mnohí už o tomto športe počuli, no presne ho nedokážu zadefinovať. Čo to teda crossfit je?
Ako som spomenul, je to zmes viacerých športov a silových i vytrvalostných disciplín. Osobne ho rád čiastočne prirovnávam k desaťboju.
Znie to ako poriadny zaberák. Je crossfit určený len zdatným jedincom?
Práve naopak, je určený pre každého. Filozofiou tohto športu je naučiť sa vo vysokej intenzite funkčné pohyby, ktoré vykonávame v bežnom živote. Napríklad pri prenášaní gauča je dôležitá správna technika, aby nedošlo k zraneniu. Ľudia sa teda naučia správne hýbať, športujú a získané vedomosti potom vedia zúročiť v bežnom živote.
Viem, že tvoj crossfitový život nie je spojený len s Bratislavou, ale s kamarátom ste ho začali propagovať aj medzi Lučenčanmi.
Správne. Počas semestrov sme s Radom Ivanom cvičili v Bratislave, no cez letné prázdniny sme boli doma v Lučenci a chýbalo nám vhodné miesto na tréning. Chceli sme sa udržať vo forme a rozhodli sme sa trénovať. Na prvom tréningu sme boli traja. Skúsenosti z cvičenia sme zverejňovali na Facebooku a začali sa k nám pridávať ďalší. Na konci leta sa na tréningu v areáli lučeneckej základnej školy zišlo až 70 ľudí. Počiatočným impulzom teda bola iba snaha nás dvoch udržať sa vo forme, no v priebehu dvoch liet sa okolo nás vybudovala veľká skupina športových nadšencov. Niektorí časom odišli, ale ostalo silné jadro približne 20-30 ľudí.
Taká skupina už potrebuje stabilné zázemie a preto si pred tromi rokmi spolu s Radoslavom Ivanom a Matejom Halajom založili BrickHouse Gym.
Áno. Okrem zázemia nám chýbalo aj profesionálne vybavenie. To všetko sa nám podarilo vyriešiť v podobe vlastnej telocvične, ktorá funguje od roku 2014.
Ako vyzerá váš bežný tréning?
Máme tri tréningové stupne – pre najskúsenejších „crossfiťákov“, pre stredne skúsených a pre začiatočníkov. Tréningu predchádza zahriatie a potom začíname dynamickým strečingom z power jogy, ktorý vystrieda silová a kondičná zložka. Končíme stabilizačnými cvičeniami. Tréning sa pravidelne mení a počas troch rokov som nezažil ani jeden identický.
Cvičí sa s pneumatikami, kruhmi či ťažkými závažiami. Nehrozí pri tréningu zranenie?
Človek sa môže zraniť aj pri bicyklovaní či futbale. Preto na techniku cvičiacich dohliadame a upozorníme ich, ak niečo robia nesprávne.
Je zo strany ľudí záujem prísť do BrickHouse Gymu? Ak áno, tak dokážu aj vydržať a stať sa stabilnými členmi?
Záujem je, no s druhou časťou je to už ťažšie. (smiech) Ľudí často odradí to, že po mesiaci nevidia výrazné výsledky, hoci ja ako tréner to na nich vidím. Okrem toho, na zmenu treba viac ako len štyri týždne. Napríklad v skupine, ktorá začala pred pol rokom, dokázali niektorí urobiť len päť drepov a v súčasnosti im je málo aj 150. Trochu ma zaráža, že niektorých odradí cena tréningu. Mne sa však tri eurá za jeden tréning pod stálym vedením inštruktora nezdajú veľa.
Niet pochýb, že crossfit dá telu poriadne zabrať. Je potrebné kombinovať tento šport aj so zdravou stravou alebo sa dá zjesť celá pizza s vedomím, že ju na ďalší deň vypotím?
Aspoň čiastočná úprava stravovacích návykov je najmä v začiatkoch vhodná. Potom už záleží od konkrétneho človeka. Napríklad v partii, ktorá tu je od začiatku, jeme čokoľvek a vieme, že vďaka pravidelnému tréningu nepriberieme. Takže popcorn alebo čipsy sa jedia ako na páse. (smiech) Samozrejme, nezabúdame na zdravú stravu, keďže vhodné jedlo dokáže doplniť energiu a zlepšiť výkon.
Okrem trénovania sa crossfitu venuješ aj súťažne. Aké úspechy sa ti podarilo dosiahnuť?
Najskôr dostanem čitateľov do obrazu. Najväčšou súťažou sú americké Crossfit Games. Tým predchádzajú „regionálky“ a pred nimi sa organizuje ešte Crossfit Open. Z Crossfit Open prvých tridsať najlepších postúpi na európske „regionálky“ a odtiaľ sa prví piati dostanú na Crossfit Games. Tento rok som sa zúčastnil Crossfit Open, kde som sa v európskom rebríčku umiestnil na dobrom 130. mieste a spomedzi Slovákov som bol štvrtý najlepší. Tento rok som sa predstavil aj na dvojdňovej súťaži v Aténach. Súťažilo sa na olympijskom štadióne pred takmer desaťtisícovou diváckou kulisou. Umiestnil som sa na 19. mieste. Musím však podotknúť, že vo finálovej dvanástke boli tí najlepší a najznámejší borci tohto športu. Potom som sa predstavil na Carpathian Games v Bratislave, kde som získal „zemiakovú medailu“. Vlani sa mi zatiaľ darilo viac, no ešte mám pred sebou veľa ďalších súťaží. (smiech)
Aké sú tvoje ciele? Čo by si chcel v crossfite dosiahnuť?
Dostať sa na regionálky a možno raz aj na Games. A, samozrejme, naďalej sa venovať crossfitu a udržať a rozširovať BrickHouse Gym.
