RIMAVSKÁ SOBOTA. V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote zreštaurovali dva vzácne obrazy. Na tento účel získali dotáciu ešte v minulom roku. Obrazy predstavia verejnosti na výstave v septembri.
Ako priblížila Angelika Kolár, historička umenia múzea, na reštaurovanie obrazov získalo múzeum v minulom roku dotáciu 6600 eur z Fondu na podporu umenia. „Ide o dva závesné obrazy – portrét muža v modrom plášti z 18. storočia a figurálnu kompozíciu s kráľom Svätoplukom z 19. storočia,“ povedala historička s tým, že obe diela sa do zbierok múzea dostali v júni 1903 ako dar vtedajšieho Malohontského seniorátu. „Do úschovy múzea ich spolu s ďalšími predmetmi prevzal vtedajší riaditeľ Ján Fábry.“
Obraz pred reštaurovaním. (zdroj: GMM)Podľa kunsthistoričky obrazy neboli doposiaľ nikdy reštaurované a preto ich nemohli využívať na výstavné účely. „Najmä v prípade portrétu muža v modrom plášti išlo o jedno z najpoškodenejších diel zo zbierkového fondu a jeho reštaurovanie predstavovalo skutočnú výzvu pre reštaurátora.“ Obraz je dielom neznámeho autora a zobrazuje muža s allonge parochňou v dobovom odeve s prehodeným bohato riaseným modrým plášťom. „Ide o barokový učenecký portrét na čo odkazujú atribúty ako kalamár, husacie brko a kniha, ktoré vidíme v ľavej dolnej časti obrazu.“ Portrét bol prvýkrát vystavený v roku 1882 na Umelecko-archeologickej výstave Gemerskej župy, od ktorej sa datuje vznik múzea. Vystavovateľom bol vtedajší senior Malohotského seniorátu Pál Glauf.
Po obnove. (zdroj: GMM)Ako ďalej uviedla, mimoriadne rozsiahle poškodenia a úbytok farebnej vrstvy najmä v oblasti tváre znemožňovali identifikáciu osoby na obraze. „Vďaka reštaurátorskému zásahu dnes môže pokračovať výskum, ktorý by pomohol identifikovať portrétovaného, prípadne autora a objednávateľa diela,“ ozrejmila.
Druhým zreštaurovaným obrazom je komorná maľba figurálnej kompozície s kráľom Svätoplukom, ktorá znázorňuje Legendyuo bielom koňovi. „Podľa tejto legendy v čase usadenia sa starých Maďarov v Karpatskej kotline im Svätopluk predal časť krajiny za bieleho koňa. Legenda je vlastne výsmechom Svätopluka, ktorý takto nalete“ a pre svoju hlúposť stratil krajinu na úkor Maďarov,“ vysvetlila.
Podľa kunsthistoričky nesie kompozícia znaky rustikálneho prejavu a je dielom neznámeho autora, pravdepodobne neškoleného maliara z 1. polovice 19. storočia. „Do obrazu sú na spôsob komixu vkomponované texty ako výroky jednotlivých zobrazených postáv. V strede stojí kráľ Svätopluk, ku ktorému zľava prichádzajú zvedovia vyslaní maďarským veliteľom Arpádom a podľa legendy mu prinášajú bieleho koňa s pozláteným sedlom a pozlátenou uzdou výmenou za pôdu, vodu a trávu panónskej zeme. Slovanskí obyvatelia sú zoskupení okolo Svätopluka a svojimi výrokmi ho niektorí varujú pred výmenným obchodom,“ povedala s tým, že každá postava na obraze je dokonca označená menom. „Texty nápisov sú písané v maďarčine a slovenčine s použitím maďarskej abecedy. Dielo je zaujímavé predovšetkým ojedinelosťou námetu a spôsobom prevedenia, ktorý pripomína komix.“
Obraz pripomínajúci komix pred reštaurovaním. (zdroj: GMM)Obed diela zreštaurovala Andrea Ševčíková, členka Komory reštaurátorov. „Obe diela bude môcť verejnosť vidieť na výstave, ktorú pripravujeme pri príležitosti osláv 135. výročia vzniku múzea v septembri tohto roka.,“ zakončila.
