LUČENEC. Viac ako 40 primátorov a starostov novohradských samospráv sa v rámci rozšíreného zasadnutia rady Združenia miest a obcí Novohradu stretlo so splnomocnencom vlády pre rómske komunity Ábelom Ravaszom. Témou boli nové výzvy a projekty na pomoc vylúčených skupín v regióne.
Prioritou mesta je Rapovská križovatka
„Chceme najmä identifikovať potreby, ktoré máme v rámci regiónu pri riešení marginalizovaných skupín a vylúčených rómskych komunít. Chceme vedieť, aké máme možnosti. Máme pripravené projekty a zámery a očakávam plodnú diskusiu,“ povedala pred zasadnutím Alexandra Pivková, primátorka Lučenca a predsedkyňa združenia. Podľa primátorky je najdôležitejším zámerom Lučenca v tomto smere riešiť situáciu na Rapovskej križovatke. Vylúčená rómska komunita tu žije v nájomných bytoch štvrtej kategórie. „Počet obyvateľov sa nám stále zvyšuje, zakladajú si nové rodiny a preto musíme riešiť ich bytovú otázku.“ V rámci programu rozvoja mesta si samospráva stanovila za cieľ postaviť v danej lokalite nové nájomné byty spolu s kanalizáciou alebo čističkou odpadových vôd. „Zároveň tam chceme rozšíriť komunitné centrum, boli by sme radi, ak by pokračovali projekty aj na terénnych sociálnych pracovníkov.“ Ako doplnila, potrebné sú v tejto otázke systematické riešenia. „Treba sa tomu venovať dlhodobo. Nemôže to prestať projektom, ktorý skončí, keď skončí aj programovacie obdobie.“ Mesto sa chce zapojiť aj do výzvy na obnovenie občianskych hliadok. „Treba sa venovať vylúčeným skupinám a poskytovať im služby. Samozrejme, zásluhovo, aby nemali iba práva, ale aj povinnosti,“ dodala.
Predostrel nové možnosti a výzvy
Stretnutie so zástupcami novohradských samospráv inicioval splnomocnenec vlády Ábel Ravasz. „Je pre mňa dôležité byť v úzkom kontakte s tými, ktorí musia vykonať integráciu Rómov, a to sú starostovia a primátori. Aj preto som v Lučenci,“ povedal Ravasz. Zúčastneným odprezentoval najnovšie aktivity jeho úradu v sociálnej oblasti, oblasti bývania a školstva. Novohrad preňho nie je neznámou pôdou. „Väčšinu mojej terénnej práce som v minulosti robil najmä na Gemeri. V Novohrade poznám najmä okolie Fiľakova, ale aj v Lučenci som už niekoľkokrát bol. Miestne rómske komunity dobre poznám a mám rád.“
V rámci stretnutia Ravasz priblížil nové výzvy a možnosti, ktoré sa naskytnú samosprávam v oblasti riešenia rómskej problematiky. Od septembra by malo podľa neho byť na školách opäť viac asistentov, vyšiel tiež nový zákon o pozemkových úpravách, ktorý dáva starostom možnosť vysporiadať pozemky pod osadami. Zmenou prešiel aj zákon o osobnom bankrote a na svete je výzva miestnych občianskych poriadkových služieb, ktoré sú náhradou za občianske hliadky ukončené v roku 2015. Novinkou, ktorú chce úrad splnomocnenca pretlačiť, je zákon o povinnom roku predškolskej dochádzky.
Na rokovaní odzneli aj výhrady voči súčasným podmienkam na kvalifikáciu terénnych sociálnych pracovníkov. Podľa zúčastnených sú na nich kladené príliš prísne podmienky. „Je to z extrému do extrému. Kým v minulosti bolo problémom, že túto prácu mohli vykonávať aj absolútne nekvalifikovaní ľudia, ktorí ju nezvládali, tak dnes potrebujú mať vysokoškolské vzdelanie a prax. Treba upraviť zákon, ale nevracať sa až k takým benevolentným podmienkam ako v minulosti,“ povedala Magdaléna Káčeríková, vedúca oddelenia školstva, sociálnych vecí, kultúry a športu na Mestskom úrade v Lučenci. Ravasz reagoval, že o probléme vie a pol roka lobuje v tejto veci na ministerstve práce. „Aby sme mali dve paralelné podmienky - vzdelanostnú úroveň a prax. Čím viac bude mať uchádzač jedného, tým menej bude potrebovať druhého,“ vysvetlil.
Problém s Atlasom rómskych komunít
Viacerí zástupcovia samospráv predostreli celoslovenský problém Atlasu rómskych komunít na Slovensku. Zaradených je do neho iba 150 samospráv, hoci realita je iná. „Cítime sa byť znevýhodnení. My v obci máme približne 90 percent marginalizovaných rómskych komunít. V Atlase napriek tomu nie sme. Je to problém, lebo nie sme rovnako posudzovaní ako tie obce, ktoré sú v ňom zapísané. Je najvyšší čas v tomto urobiť poriadok,“ vyjadril sa Andrej Barcík, starosta Trenča. Súhlasil aj primátor Fiľakova Attila Agócs. „Nechcem súťažiť, ale my máme jednu z najväčších komunít Rómov na širokom okolí. Žije ich u nás približne 3400 a nie sme v Atlase. Aj nám to veľmi vadí,“ vyjadril sa primátor. Ravasz s podnetom súhlasil. „Uvedomujeme si, že na Slovensku máme 1090 a nie 150 obcí s rómskou komunitou. Vieme o tom a chystáme sa z eurofondov Atlas prerábať v rokoch 2018 a 2019. Atlas bol súčasťou operačného programu, a preto sa nedal zrušiť či prerobiť skôr,“ dodal.
Viacerí vyzývali splnomocnenca, aby sa opäť neopakoval problém z minulosti, kedy skončil nejaký projekt a ďalej naň nenadväzoval žiadny. Stalo sa tak i v roku 2015, kedy skončili projekty obľúbených rómskych občianskych hliadok a dodnes nepokračovali. Podľa Ravasza je problém v celkovom nastavení systému. „Chybou je, že sa na takéto projekty využívajú eurofondy. Európske peniaze by nemali byť na to, aby sme nimi financovali veci, ktoré chceme udržať trvalo. Napríklad terénna sociálna práca je v susednom Česku financovaná zo štátneho rozpočtu a tak by to malo byť. To je však ešte hudba budúcnosti,“ zakončil.
