Zákerná choroba ničí ich telá, no šikovnosť im možno závidieť

Každý deň sa statočne pasujú s nevyliečiteľnou chorobou. Janka Bieliková a Daniela Trcková tvrdia, že skleróza multiplex im ukázala iný pohľad na svet.

LUČENEC. Stavy, keď telo pripomína handrovú bábiku, keď v hlave víria plány, ktoré ťažká choroba marí, dni poznačené bolesťou aj chvíle beznádeje obidve dôverne poznajú. Už pár rokov im život strpčuje skleróza multiplex. Janka Bieliková z Lovinobane a Daniela Trcková z Lučenca majú za sebou ťažké obdobie. Trvalo mesiace, v Jankinom prípade roky, kým im lekári stanovili správnu diagnózu a nastavili liečbu. Nevyliečiteľná choroba obrátila ich životy o stoosemdesiat stupňov. Zamestnanie je pre nich už navždy pasé, podporné chodítko na kolieskach verným spoločníkom. Napriek nie príliš ružovým výhliadkam do budúcnosti sa nevzdávajú. Dokonca ani bolesť ich nezráža na kolená, neplačú nad neľútostným osudom. „Život sklerotika je o každodennom prekonávaní samého seba,“ tvrdí päťdesiatjedenročná Daniela, ktorá do invalidného dôchodku odchádzala z postu dispečerky nákladnej železničnej dopravy vo Zvolene.

Novohradčanky na abilympiáde (5 fotografií)

Zaslúžia si obdiv a uznanie

Kamarátky tvrdia, že aj z toho zlého, čo im sudičky nadelili do vienka, sa snažia vyťažiť niečo pozitívne. „Skleróza multiplex ukáže človeku život z inej stránky. Mnohí zistia, že majú talent, o ktorom vôbec netušili. Ja som začala maľovať, zaoberám sa servítkovou technikou a výrobou šperkov z korálok,“ hovorí štyridsaťosemročná bývalá ekonómka Janka.

Ani Danka v čase, keď dennodenne dochádzala do svojho zamestnania vo Zvolene, netušila, že raz jej košíky či anjelov budú obdivovať na medzinárodnej súťaži. „Keď je človek zdravý, respektíve si myslí, že je zdravý, nepremýšľa o chorobách. Tobôž nemá čas hľadať v sebe skryté vlohy,“ s úsmevom prehodí Danka.

Slovenský zväz sclerosis multiplex už niekoľko rokov usporadúva Abilympiádu SZSM a tiež Medzinárodnú abilympiádu SM. Je to súťažná prehliadka pracovných schopností a zručností ľudí s diagnózou skléroza multiplex.

Tento mesiac bola Zemplínska Šírava dejiskom 13. ročníka domácej a 6. ročníka medzinárodnej súťaže. Po druhýkrát sa abilympiády zúčastnili aj Janka s Danielou. Rovnako, ako minulý rok, ani tentokrát Novohradčanky neobišli naprázdno. Janka súťažila až v troch disciplínach – maľovaní, servítkovej technike a tvorbe výrobkov z korálok. Kresba krajinky a set šperkov pre nevestu jej vyniesli prvenstvá. V servítkovej technike uzatvorila najlepší trojlístok. Zaujali aj Danieline košíky na chlieb. Obsadila striebornú priečku.

„Z dosiahnutých úspechov mám veľkú radosť. Posúvajú ma vpred a zároveň motivujú,“ vyjadrila sa Janka. Aj jej kamarátka má radosť z umiestnenia. Teší sa rovnako, ako keď svojim výtvorom obdaruje známych. „Chorobu mi diagnostikovali v roku 2015. Odvtedy som urobila minimálne 150 košíkov na chlieb. Okrem toho vyrábam aj anjelov. Som rada, keď nimi môžem niekoho potešiť.“

V ich hlavách driemu zaujímavé plány

Janka a Daniela pravidelne navštevujú denný stacionár Alžbetka v Lučenci. Toto zariadenie si obidve pochvaľujú. „Je skvelé, že ľudia s našou diagnózou majú miesto, kde sa môžu stretávať, podeliť sa so svojimi radosťami aj starosťami, vymieňať si poznatky o chorobe a jej liečbe, dokonca si zacvičiť. Najmä pre podporu psychiky je to veľmi dôležité,“ podotkla Daniela.

Kamarátky majú v hlave rôzne plány. Napriek tomu, že nevedia, čo bude na ďalší deň, snažia sa viesť plnohodnotný život. Okrem záľub, ktoré im pomáhajú zabudnúť na bolesť a cibria jemnú motoriku, majú v pláne založiť chránenú dielňu. Chcú, aby ľudia, ktorí trpia rovnakým ochorením vedeli, že na problémy nie sú sami. Že existuje niekto, kto im podá pomocnú ruku, poskytne cennú radu, dokonca udá ich životu nový smer.