RIMAVSKÁ SOBOTA. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravuje novú výstavu. Týkať sa bude tentokrát sovietskych lágrov. Verejnosti bude sprístupnená do konca augusta.
Ako priblížila Anita Tóthová, historička múzea, výstava „Malenkij robot“ (1945 - 1949). V zajatí sovietskych lágrov vznikla v spolupráci s Vladimírom Lehotaim z Uzovskej Panice. "Desaťročia zhromažďoval informácie o lágroch od bývalých väzňov. O tému mal od detstva veľký záujem, pretože aj jeho príbuzní boli odvlečení. V roku 2011 dokonca odcestoval na Ukrajinu, aby na vlastné oči mohol vidieť miesta bývalých zajateckých táborov," povedala historička.
Vernisáž výstavy „Malenkij robot“ sa uskutoční 29. júna o 15-tej hodine v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Návštevníci si ju budú môcť pozrieť do 31. augusta.
Podľa historičky prišla na konci druhej svetovej vojny na územie dnešného Slovenska Červená armáda, aby oslobodila štát od nemeckých vojakov. "Pre mnohých to však neznamenalo oslobodenie. Sovietski vojaci na základe rozkazu Veliteľstva Červenej armády č. 0060 odvliekli civilných občanov nemeckého a tiež aj maďarského pôvodu z územia Maďarska a z južnej časti Československa do Sovietskeho Zväzu na nútené práce, na tzv. „malenkij robot“, t.j. na malú robotu. Týkalo sa to predovšetkým obcí Veľký Blh, Uzovská Panica, Štrkovec, Včelince, Abovce, Hubovo, Lenka, Riečka, Kráľ a Tornaľa."
Okrem toho bola v tom období nariadená mobilizácia práceschopných mužov vo veku 17-45 rokov a žien vo veku 18-30 rokov. "Vekový rozsah sa však nedodržiaval a do transportov sa dostali 16 a 17-ročné deti, starci, ale aj tehotné ženy. Bolo im povedané, že pôjdu do Miskolcana dva týždne odpratávať ruiny a onedlho sa vrátia domov. No mnohí sa už nikdy nevrátili."
Podľa historičky boli odvlečení na Ukrajinu, cestovali 17 dní v dobytčích vagónoch, bývali v barakoch a pracovali v uholných baniach. Hladovali. "Niektorí po roku mohli prísť domov, iní tam pracovali dva roky. V roku 1949 boli aj poslední obyvatelia Gemera-Malohontu prepustení. Po návrate domov o pomeroch v lágroch nemohli hovoriť. Na ich osudy sa malo zabudnúť. Domov sa vrátili ľudské trosky, čo bolo dôkazom neľudských podmienok zajateckých táborov," dodala na záver.
