LUČENEC. Pri príležitosti 340. výročia narodenia Pála Rádayho odovzdala samospráva Lučenca verejnosti obnovenú hrobku jeho rodiny. Na ceremónii (8.7.) sa zúčastnili zástupcovia mesta, krajskí poslanci, zástupca veľvyslanca Maďarska Kiss Balázs, štátny tajomník Maďarska pre kultúrnu diplomaciu Íjgyártó István, predstavitelia reformovanej cirkvi Szabó István a Fazekas László i evanjelický biskup Milan Krivda.
Hrobku sa podarilo mestu zrekonštruovať vďaka finančnej pomoci Maďarska, ktoré prispelo sumou takmer 10-tisíc eur. Mesto investovalo do hrobky 3000 eur a obnovilo na vlastné náklady aj jej okolie. Náhrobný kameň darovala evanjelická cirkev. „Na našom najstaršom kalvínskom cintoríne máme pochované veľké osobnosti. Jedným z nich je práve Pál Ráday, ktorého odbornosť, vzdelanie a politika siahala veľmi vysoko. Spájal ľudí a hlásal reformáciu. Vážime si, že sme s maďarskou vládou a reformovanou cirkvou mohli na tejto obnove spolupracovať,“ povedala primátorka Alexandra Pivková.
Podľa jej slov budú v obnove hrobiek podobných významných dejateľov naďalej pokračovať. „V rámci nového projektu chceme priniesť ľuďom informáciu o tom, aké osobnosti sú tu pochované a budeme hľadať možnosti na ďalšiu obnovu ich hrobiek,“ dodala.
Pri tejto príležitosti uzrela svetlo sveta ja publikácia Pál Ráday- rodák z Lučenca od autora Štefana Böszörményiho. “Je to životopis Rádayho, ktorý vychádza z jeho vlastnoručne písaných poznámok, ktoré som komentoval. Ďalšie roky som doplnil z archívnych zdrojov a literárnych prameňov. Druhá časť sa zaoberá oživením jeho pamiatky od 19. storočia až po súčasnosť,“ doplnil autor.
Ako ďalej ozrejmil, Pál Ráday sa narodil 2. júla 1677. Jeho otec bol kalvín, matka luteránka. Po štúdiách absolvoval vojenskú službu a v roku 1699 bol zvolený za notára Novohradskej župy. "Neskôr vypukla revolúcia a boj o náboženskú slobodu. Stal sa dvorným sekretárom a tajomníkom Františka Rákoczyho II.. Bol tiež redaktorom prvého uhorského časopisu. Stal sa akýmsi prvým cirkevným ombucmanom, ktorý zastupoval záujmy protestantov. V roku 1710 vydal knihu modlitieb a piesní, niektoré sa dodnes používajú v spevníku reformovanej cirkvi. Založil tiež knižnicu, ktorá je dnes v Budapešti už majetkom cirkvi," dodal. Hoci tu nezomrel, na vlastnú žiadosť bol pochovaný na lučeneckom cintoríne.
