VIDINÁ. Na to, aby spoznával svet, nepotrebuje pomoc cestovných agentúr. Dvadsaťsedemročný Vidinčan Marian Gábor na vlastnú päsť precestoval niektoré európske i ázijské krajiny. Spával pod holým nebom i v jurte s Kirgizmi, kúpal sa pod polárnym kruhom a ochutnal netradičné kulinárske špeciality ako kvasené kobylie mlieko či červeno-zelenú praženicu.
Marián, ako si sa dostal k cestovaniu na vlastnú päsť?
Mal som asi 16 rokov, keď sme s rodičmi išli na dovolenku bez toho, aby sme mali zarezervované ubytovanie. Hoci takýto postup volia mnohí Slováci, ja som to vnímal ako malé dobrodružstvo. Prvú vlastnú cestu som však uskutočnil až ako 22-ročný. S jedenástimi kamarátmi sme sa na dvoch autách vydali na cestu po Škandinávii.
Prečo práve severské krajiny?
Odjakživa ma priťahovali, no ponuky cestovných agentúr boli dosť drahé. Preto sme si zbalili veci, naplánovali trasu a vyrazili.
Bola to tvoje premiérová cesta. Išlo všetko bez problémov?
Vôbec nie. (smiech) Už na tretí deň nás v Kodani pokutovali kvôli zlému parkovaniu a na piaty deň sa nám v Štokholme pokazilo auto, takže sme museli na jednom mieste stáť dva dni. Potom sa nám už smola, našťastie, vyhýbala.
Spomenul si, že cestovky mali drahé ponuky. Na koľko ťa teda vyšlo spoznávanie Škandinávie na vlastnú päsť?
Cesta trvala 31 dní a na osobu stála okolo 600 eur. Z toho sa platila strava, kemping, mýta, benzín či trajekty. Ak by sme takýto dlhý výlet riešili cez cestovku, vyšlo by nás to omnoho viac. Takto sme videli všetko, čo sme si naplánovali. Nechýbalo ani kúpanie neďaleko polárneho kruhu.
Takže v moteloch či penziónoch ste asi často nenocovali.
Nie, väčšinou pod holým nebom. Raz sme sa dokonca nevedeli zhodnúť na mieste na prenocovanie, tak sme stany rozložili na parkovisku v Osle. Uprostred noci nás zobudil nahnevaný Nór, že sme spali na jeho platenom parkovacom mieste. Našťastie, Severania, predovšetkým Švédi, sú veľmi priateľskí. Keď nás videli stanovať na netradičných miestach, prišli sa nás opýtať, či sme v poriadku a či nepotrebujeme pomoc.
Predpokladám, že tento výlet v tebe prebudil cestovateľskú vášeň.
Správne. Uvedomil som si, že na spoznávanie krajín nepotrebujem hotely, komfort a predraženú starostlivosť. Takto som precestoval zopár európskych krajín, no potom som zatúžil po dlhšej ceste. Lakál ma Irán.
Prečo práve Irán?
To sa ma pýtala aj moja rodina a asi 90 percent známych, ktorí ma od cesty odhovárali a tvrdili, že ma tam unesú a zabijú. Zvyšných 10 percent už Irán navštívilo a vrelo mi ho odporúčalo. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že v Iráne som sa cítil bezpečnejšie ako na Slovensku. Na internete som našiel lacné letenky a po krajine som sa pohyboval na vlastných nohách alebo autobusmi. Spolu s piatimi kamarátmi sme vystúpili na najvyššiu sopku Ázie, navštívili staroveký Perzepolis, púšť i Kaspické more.
Kam smerovali tvoje kroky po Iráne?
Navštívil som Tenerife, niekoľkokrát Rumunsko, Kirgizsko a Madeiru.
Prečo si sa rozhodol pre túto krajinu? Rumunsko pre tradičných turistov možno neznie ako vysnívaná dovolenková destinácia.
Ľudia nevedia, o čo prichádzajú. Rumunsko má nádhernú prírodu a hory, ktoré nie sú preplnené turistami ako napríklad naše Tatry. Napríklad za týždeň sme v horách stretli len jediného turistu. Okrem toho, je to jedna z krajín, kde sa Slovák cíti bohatý. Na jedálnom lístku či pri výbere ubytovania sa nemusíte pozerať na ceny.
Spomenul si najmä hory a prírodu. Vie však Rumunsko naplniť aj túžbu po kultúre či histórii?
Určite áno. Napríklad Kluž je pre mňa jedno z najkrajších historických miest, aké som doteraz navštívil. A v Rumunsku nie je jediné. Bohaté vyžitie ponúkajú aj starobylé pevnosti či múzeá.
Hovorili sme, že Rumunsko na prvé počutie neznie ako tradičná destinácia. Mám pocit, že rovnako je to aj s Kirgizskom. Prečo si sa po Iráne rozhodol vrátiť do strednej Ázie?
Vždy ma fascinovali krajiny tohto kúsku zemegule a osobne milujem hory. Práve tie sú v Kirgizsku nádherné, rovnako ako v Rumunsku. Spoločným faktorom týchto krajín sú aj nízke ceny. V Kirgizsku sme sa dosýta najedli za 4 eurá a napríklad pohárik vodky v jednom z najdrahších podnikov stál len 80 centov. Okrem toho, stredná Ázia má svoje čaro. Nocovať pri jazere v jurte spolu s domácimi je zážitok na nezaplatenie.
Kirgizsko asi v mnohých ľuďoch vyvolá dojem zaostalej krajiny. Je to skutočne tak?
Áno, je to pravda. Napríklad hlavná ulica tretieho najväčšieho mesta bola obyčajná poľná cesta. Tento dojem umocňujú aj ošarpané stavby z bývalého režimu či zlá ekonomická stránka.
A čo kriminalita? Nebál si sa, že ťa niekto okradne?
Ani jediný raz. Viac sa bojím, keď kráčam nočnou Bratislavou. V Iráne, Rumunsku či Kirgizsku som taký pocit nikdy nemal. Dokonca ani keď som sám čakal na stanici na nočný vlak. Možno som len mal šťastie a tieto veci sa mi vyhli. Strach sa objavil skôr v iných situáciách.
V akých?
Raz sme boli leniví vrátiť sa z výstupu po vlastných, tak sme si na horu zavolali odvoz, čo niektorí z nás potom aj oľutovali. Na veľkom a starom ruskom aute sme šli cez ostré skaly, strmé kopce a serpentíny, na ktorých stačila chvíľa nepozornosti a spadli by sme z útesu. Strach umocnil aj šofér, ktorý si počas jazdy šúľal cigarety, jedol a upíjal si z vodky. (smiech)
Cestovanie po svete nie je len spoznávanie prírodného a kultúrneho bohatstva, ale aj ochutnávanie domácich špecialít. Čo netradičné si na svojich potulkách ochutnal ty?
V Iráne som si pochutil na raňajkách v podobe šošovicových polievok a prekvapila ma praženica so zvláštnou chuťou a červeno-zelenou farbou. Zjedol som ju, ale nechcem vedieť, čo v nej bolo. (smiech) V Kirgizsku sú obľúbené ryby a konské mäso, ktoré domáci pripravujú na mnoho spôsobov. Špecialitou je aj kumys – kvasené kobylie mlieko. Priznám sa, bál som sa ho ochutnať, no kamarát sa na to podujal. Povedal, že kumys chutí, ako keby ho pred ním už niekto vypil a vyvrátil.
A čo opačná situácia? Dali ste domácim ochutnať niečo slovenské?
Väčšinou sme všetko pojedli ešte počas prvých dní, no jeden Iránec ochutnal horalku. Netváril sa nadšene, ale zvládol to lepšie ako Rumun, ktorému sme naliali pohárik borovičky. (smiech)
Aké ďalšie destinácie plánuješ navštíviť?
Určite ešte aspoň raz vycestujem do Rumunska. Čaká ma Rusko, Slovinsko a najvyššie vrcholy okolitých krajín. V budúcnosti by som rád spoznal južnú a strednú Ameriku, niektoré časti Afriky či Mongolsko.
Je jasné, že cestovaniu na vlastnú päsť po netradičných krajinách si doslova prepadol. Čo odporúčaš ľuďom, ktorí by chceli nasledovať tvoje kroky?
V prvom rade, aby sa nebáli a nemysleli si, že je to drahá záležitosť. Mňa napríklad 10 dní na Tenerife či Madeire vyšlo okolo 600 eur. V cene bola letenka, ubytovanie, požičanie auta a každodenné stravovanie v reštauráciách. V Rumunsku som si na týždeň vystačil s 200 eurami. Dôležité je myslieť na bezpečnosť a necestovať do krajín ako Somálsko či Sýria. V neposlednom rade treba rešpektovať domácich, ich zvyky a kultúru, nesprávať sa povýšenecky a byť dobre informovaný, či už chodíte po meste alebo po horách.
