Kedysi sa zohýnal nad otvorenými kapotami áut, dnes sa skláňa nad kusom látky. Posledná večera „z ihly“ Štefana Križana pozostáva z vyše sedemdesiattisíc stehov.
LUČENEC. Vyšívanie nemusí byť len záľubou nežného pohlavia. Dôkazom toho je aj krása, ktorej autorom je dôchodca z Lučenca. Roky sa zohýnal nad otvorenými kapotami áut, dnes sa skláňa nad kanavou. Sedemdesiatročný Štefan Križan vyšil mnoho obrazov. Dokonca na kuse látky zvečnil aj dominanty mesta, v ktorom žije. Gobelíny so židovskou synagógou aj kalvínskym kostolom krášlia izbu jedného z lučeneckých panelákov. Štefan sa vyučil za automechanika. Tvrdí však, že umelecké nadanie v ňom drieme už od chlapčenských rokov. „Chcel som byť reštaurátorom. Sníval som o tom, že raz budem odkrývať vzácne fresky v chrámoch. Voľakedy však nebolo jednoduché dostať sa na takéto štúdiá,“ spomenul Novohradčan, ktorý napokon svoj talent predsa len ukázal, aj keď si na svoju chvíľu musel počkať až do dôchodku. Mimochodom, veľmi dobre mu to ide aj so štetcom v ruke.
„Aspoň sa nenudím. Denne vyšívam tri – štyri hodiny,“ s úsmevom prehodil šikovný senior, ktorému učarovali historické stavby. Vyšil už mnoho hradov a zámkov. Predlohy čerpá z časopisov aj fotografií. Dokonca vyšil aj podobizeň svojej vnučky. Vyjde v ústrety aj tým, ktorí chcú niekoho prekvapiť netradičným darčekom. Štefan vyšíva aj na objednávku.
Zákerná choroba ničí ich telá, no šikovnosť im možno závidieť Čítajte Doposiaľ najviac času strávil nad gobelínom podľa slávnej fresky Leonarda da Vinciho. Vyšíval ho vyše pol roka a musel urobiť vyše sedemdesiattisíc stehov. Bežne obraz vyšije za mesiac.
Štefanova tvorba je skutočne rozmanitá. „Stačí mi dobrá predloha a nemám problém vyšiť čokoľvek. To, čo zachytí fotoobjektív, ja verne zvečním na látke,“ povedal dôchodca a na záver s humorom podotkol: „Síce to trvá trochu dlhšie ako s tým fotoaparátom, ale je to jedinečné a každé dielo je originál.“
