RIMAVSKÁ BAŇA. Opevnený gotický kostol zo 14. storočia je najvýznamnejšou zachovanou pamiatkou obce Rimavská Baňa v okrese Rimavská Sobota. Ako informovala Janka Miháliková, zborová farárka Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi Rimavské Brezovo, národnou kultúrnou pamiatkou je z dvoch dôvodov.
"Prvou je, že sa tu nachádzajú stredoveké nástenné maľby s ladislavovskou legendou z rokov 1360 až 1380. Okrem toho je však v kostole i mobiliár, teda hnuteľné národné kultúrne pamiatky. Je to barokový oltár, baroková kazateľnica a gotická krstiteľnica," priblížila Miháliková.
Ako pokračovala, chrám bol pôvodne katolícky, počas reformácie však prešiel do rúk protestantov. V tom čase boli zatreté fresky, pribudli empory a kazetový strop. "Ten je v súčasnosti demontovaný a v ateliéri sa začala jeho rekonštrukcia, ktorá potrvá niekoľko rokov," dodala farárka.
V kostole sa pôvodne nachádzal i historický organ, avšak podľa jej slov bol v 90. rokoch demontovaný so zámerom rekonštrukcie a za nejasných okolností sa stratil. Dnes je preto v chráme len jeho drevená napodobenina, ktorú vyrobil predchádzajúci farár. Podstatnou zmenou prešiel kostol na začiatku 20. storočia, kedy veža dostala novú barokovú strechu a demontovaná bola vežička nad vchodom v obvodovom múre.
Rimavskobanský kostol zaujal aj českého spisovateľa Aloisa Jiráska, ktorý obec navštívil v roku 1897 pri zbieraní materiálu pre svoju trilógiu z husitských čias pod názvom Bratstvo. Do priestoru opevneného chrámu umiestnil jednu zo scén druhej knihy, kedy sa v ňom obyvatelia Rimavskej Bane bránia pred útokom oddielu vojska Jána Hunyadiho.
"Na richtárov rozkaz vybehol parobok bystrého zraku nahor na horský výčnelok nad dedinu k bielemu kostolu, mihol sa cez otvorené vráta jeho murovanej ohrady, nad ktorými sa vznášala vežička s dubovým vojenským sokorcom, bežal cez cintorín, zaviaty lístím starých líp pri kostole, bežal nahor na murovanú vežu pod šindľovou strechou s otvorenou ochodzou v sokorci," opísal chrám spisovateľ.
