LUČENEC. Regióny Novohrad a Gemer boli v minulosti typické množstvom hrnčiarskych dielní. Až do začiatku minulého storočia ich tu bolo viac ako štyridsať. Novohradské múzeum a galéria v Lučenci zorganizuje pilotné podujatie, ktorým chcú hrnčiarstvo dostať opäť do povedomia ľudí.
Hrnčiarsky Novohrad
„Výroba predmetov z hliny je jedným z najstarších remesiel. Početnosť a životaschopnosť hrnčiarskych dielní závisela od bohatstva miestnych surovinových zdrojov. V strednej Európe niet oblasti, kde by na takom malom území, akým bol historický región Novohradu a Gemera, existovalo toľko dedinských a mestských hrnčiarskych stredísk ako tu,“ priblížila Michaela Škodová, etnologička múzea. Dôvodom boli podľa nej kvalitné íly z Ipeľskej doliny, ktoré sa vyznačujú svojou tvarovateľnosťou, nie sú citlivé na sušenie, no pritom sú žiaruvzdorné. „Novohradská hrnčina je známa pórovitosťou a výbornými tepelno-izolačnými vlastnosťami, najmä chladivosťou, čo malo význam pri uchovávaní kvality tekutín,“ vysvetlila.
Hrnčiarske remeslo však v našom regióne postupne upadá do zabudnutia. Kým ešte na začiatku 20. storočia v Novohrade existovalo viac ako 40 hrnčiarskych stredísk, dnes tu už dielne nájdeme iba ťažko. Kedysi boli vychýrenými strediskami Poltár, Zelené, Kalinovo, Hrabovo, Tomášovce, Divín, Vidiná, Podrečany, Tuhár, Mašková, Fiľakovo či Čamovce. V posledných desaťročiach však na ich hrnčiarsku históriu spomína len staršia generácia.
Tábor pre deti
Podľa etnologičky chcú v múzeu hrnčiarske remeslo oprášiť a predstaviť ho aj tým najmenším. Pripravujú preto hrnčiarsky tábor pre deti. „Ide o pilotný projekt Novohradského múzea a galérie. Organizovaný bude formou denného tábora, kedy budú deti zmysluplne tráviť prázdninový čas v priestoroch múzea. Prepojí sa história so súčasnosťou a rozvíjať sa budú aj praktické a umelecké zručnosti dieťaťa.“ Myšlienka usporiadania denného tábora podľa jej slov vznikla pri organizovaní Medzinárodného keramického sympózia, ktoré má v múzeu dlhoročnú tradíciu. „Ide o tvorivý pobyt umelcov – najmä keramikov a sochárov, ktorý prebieha každé leto v neateliérových podmienkach, v priestoroch fabriky Žiaromat v Kalinove. Účastníci sympózia majú možnosť využiť výhody továrenského prostredia - vytvárať veľkoformátové diela, ktoré väčšinou nie je možné vypáliť v malých peciach.“
Minuloročné podujatie. (zdroj: NMG)Súčasťou programu pre deti budú prednášky, prostredníctvom ktorých sa dozvedia o histórii hrnčiarskych výrobných stredísk v Novohrade, o umeleckom význame tvorby z hliny ako aj o tradícii keramických sympózií. „Zároveň si takto získané vedomosti budú môcť vyskúšať aj v praxi pri výrobe vlastných keramických diel, či už na praktické alebo estetické využitie.“ Deti budú pracovať výlučne s hlinou z regiónu. Lektorkou dielní bude Eva Srníková, pod ktorej taktovkou budú svoje výtvory vyrábať pomocou hrnčiarskeho kruhu či modelovaním. „Hotové výrobky si budú môcť vyglazovať a vypáliť v raku peci.“ Denný tábor bude prebiehať v priestoroch Novohradského múzea Lučenec od 21. do 24. júla v čase od 9.00 do 13.00 hodiny. Deti môžete prihlásiť do utorka 18. júla.
Medzinárodné sympózium
Na hrnčiarsku tradíciu bude nadväzovať aj sprievodné podujatie pre verejnosť s názvom Deň keramiky 2017. „V rámci tohto podujatia sa svojou tvorbou predstavia účastníčky aktuálneho ročníka Medzinárodného keramického sympózia, Slovenky Anna Horváthová, Gabriela Luptáková a Ivica Vidrová a Šárka Radová z Českej republiky,“ povedala etnologička s tým, že pre návštevníkov pripravili zaujímavé prednášky z oblasti histórie a výtvarného umenia. „Lákadlom pre návštevníkov spravidla býva aj možnosť nahliadnuť do konzervátorskej dielne a vyskúšať si reštaurovanie archeologickej keramiky. Pre najmenších návštevníkov sú pripravené hračky z hliny. Okrem teoretických poznatkov si návštevníci so sebou odnesú aj svoje vlastné hlinené výrobky,“ dodala na záver.
Deň keramiky 2017 sa uskutoční v sobotu 22. júla od 16.00 hodiny v priestoroch múzea. Hlavným partnerom projektu je Fond na podporu umenia.
