FIĽAKOVO. Spodné prádlo z ľanu, vlnené šaty, na hlave čepiec. Takýto odev kedysi ženy nosili v páľave aj v čase, keď sa obloha zatiahla. Na prelome 14. a 15. storočia to bol totiž ich pracovný odev. Simona Albertová tvrdí, že táto móda bola aj napriek tomu, že tak nevyzerá, pohodlná.
Šaty ušije aj za dva dni
Simonu fascinuje minulosť. Jej srdcovkou sú najmä dobové odevy a kuchyňa. Je členkou skupiny fiľakovskej Defensores, ktorá návštevníkom rôznych podujatí približuje časy, keď na hradoch pulzoval život. „Nežné pohlavie sa venuje výrobe odevov a príprave dobových jedál, no a mužské osadenstvo má pod palcom rekonštrukciu vojenského života,“ ozrejmila Simona a pozornosť upriamila na svoj netradičný odev, v ktorom sa pred pár dňami predstavila na oslavách 770. narodenín obce Tomášovce. Dokonca vzala ihlu s niťou a pustila sa do šitia.
„Je to replika renesančného talianskeho odevu zo 16. storočia. Šila som ho tri dni. Zaujímavá je najmä pokrývka hlavy. Ženy si museli svoju ozdobu hlavy, ktorá neraz siahala až po pás, zakrývať. Vlasy si pevne zväzovali pod čepiec, ktorý zakryl ich väčšiu časť. V Taliansku a Anglicku nemohla chýbať pre nich typická baretka,“ upresnila šikovná dievčina.
Spodné prádlo z ľanu
Bežný pracovný odev, ktorý ženy nosili na prelome 14. a 15. storočia, bol podľa Simoniných slov veľmi jednoduchý. Jeho repliku dokáže ušiť za dva dni. „Strihovo je veľmi nenáročný. Určite by ho zvládli ušiť aj muži. Je z vlny. V lete sa tento materiál môže zdať nepohodlným, no opak je pravdou. Vlna v lete chladí a v zime oceníte jej termoizolačné vlastnosti,“ vysvetlila a nadvihla okraj šiat. „Spodné prádlo je z ľanu, ktorý dobre saje pot. Aj keby bol náhodou mokrý, tak nechladí. Okrem toho zabraňuje priamemu kontaktu pokožky s vlnou, ktorá pre niekoho môže byť nepríjemnou. Najlepšie je vyskúšať si to na vlastnej koži,“ zakončila s úsmevom sympatická dievčina zo skupiny pôsobiacej v meste rozprestierajúcom sa pod Fiľakovským hradom.
