LUČENEC. Namiesto posilňovne trénujú na námestí či pri základnej škole a miesto činiek cvičia so svojím telom. Ešte pomerne mladá skupina lučeneckých street workouterov sa snaží dostať pouličné cvičenie do povedomia verejnosti a postupne sa jej to darí. K ich posledným úspechom patrí vybudovanie street workoutového parku na lučeneckom sídlisku. Aj o tom sme sa porozprávali s Petrom Šárikom, zakladateľom a trénerom lučeneckej skupiny street workouterov.
Peťo, začnime základnou otázkou. Čo je to street workout?
Zjednodušene povedané ide o silovú gymnastiku a cvičenie s vlastnou váhou tela. Street workout vznikol v chudobných štvrtiach New Yorku, kde ľudia nemali peniaze na posilňovňu a tak si ju vytvorili doslova na ulici.
Ako si sa k tomuto cvičeniu dostal ty?
Úplne počiatky siahajú až do čias základnej školy, kde ma spolužiaci šikanovali. Bol som veľmi chudý a tak som začal cvičiť, no z nesprávneho dôvodu – chcel som nabrať svaly a potom im to vrátiť. Nemal som peniaze na posilňovňu, cvičil som doma. Bolo to asi pred piatimi rokmi, keď som na internete objavil street workout. Myšlienka a aj spôsob cvičenia ma okamžite oslovili. Odsunul som iné športy a aj myšlienky na pomstu a začal som sa mu naplno venovať.
Street workout je pouličné cvičenie. Trénoval si iba doma alebo si vyšiel aj na ulicu?
Samozrejme. Trénoval som v areáli bývalého ČSTV v Lučenci. Používal som takmer všetko dostupné zariadenie od pneumatík až po konštrukciu určenú na prášenie kobercov (smiech). Po prvom tréningu som mal svalovku ako nikdy predtým, no práve to sa mi páčilo.
Začínal si sám?
Áno. Ľudia, ktorí tam chodili, ma registrovali. Niektorí sa smiali, no iných street workout zaujal a rozhodli sa ho vyskúšať. Nie každý však vydržal. Mnohí to vzdali už po prvom tréningu. Som rád, že sa postupom času vytvorila stabilná partia.
Už na prvý pohľad ide o cvičenie, ktoré dá telu poriadne zabrať. Ak chce niekto začať so street workoutom, musí mať aspoň základnú muskulatúru?
Vôbec nie. Ja sám som na začiatku bol 48-kilová „sušienka“, ktorá nedokázala urobiť ani jeden zhyb či klik. (smiech) So street workoutom preto môžu začať aj ľudia bez svalovej hmoty, no obľúbené je aj u tých, ktorí pravidelne posilňujú. V zahraničí je dokonca bežné, že so skupinou trénujú aj 60-roční. Dôležité je odhodlanie a vzájomná podpora v skupine.
Súčasťou cvičenia u skúsenejších sú aj akrobatické kúsky. Nehrozí, že sa pri ich predvádzaní športovci zrania?
Je to veľká záťaž na šľachy. Strečing a ovládanie základných cvikov je preto prvoradé. Dá sa povedať, že hrozba zranenia je veľká, no podľa mňa je to ako s ktorýmkoľvek iným športom. Keď si človek dáva pozor a je zodpovedný, tak zraneniam predíde.
Vráťme sa k lučeneckej skupine. Ako fungujete?
V súčasnosti sme partia približne desiatich stabilných členov. V začiatkoch nebolo jednoduché skupinu skoordinovať. Ľuďom chýbalo odhodlanie a ani ja som nebol veľmi skúsený učiteľ a tréner. Teraz je to už lepšie. Berieme sa ako rodina a pomáhame si nielen na tréningu, ale aj v súkromnom živote. Pravidelne trénujeme v areáli Základnej školy Laca Novomeského a cez leto zvykneme po zotmení cvičiť aj na námestí pred obchodným centrom v Lučenci.
Ako reagujú ľudia, keď vás vidia cvičiť v centre mesta?
Každý inak. Jedni sa smejú, druhí nás podporia a tretí sa k nám pridajú. Do poslednej skupiny patria najmä Rómovia, ktorí večery trávia posedávaním na lavičkách. Vždy za nami prídu a zaujímajú sa o to, čo robíme. Mnohí z nich si s nami aj zacvičia. Ide o pouličnú záležitosť a to sa im páči. Mne sa zase páči, keď vidím ich úprimný záujem.
Fungujete iba ako skupina v rámci mesta alebo sú street workouteri jednotnou komunitou po celom Slovensku?
Je to skôr záležitosť menších skupín. My sme trochu výnimka, keďže máme výborné vzťahy s Bar Monkeys z Rimavskej Soboty a street workoutermi z Rožňavy. Navzájom si pomáhame, motivujeme sa a učíme sa nové cviky a zostavy. Chalanom chcem aj takto poďakovať. Bez ich pomoci by street workout v Lučenci asi ani nebol.
Je street workout len akousi rekreáciou a koníčkom alebo sa aj súťaží?
Organizujú sa aj súťaže. Z lučeneckej skupiny som zatiaľ jediný, kto sa ich zúčastňuje, no verím, že postupom času sa ku mne pridajú aj ostatní. Veľkými úspechmi sa zatiaľ nemôžem pochváliť. Súťaže beriem ako priestor na zlepšovanie a spoznávanie nových vecí. Už sa mi však podarilo získať trofej na vlaňajšom maratóne v Rožňave. Cieľom súťažiacich bolo urobiť tisíc zhybov, tisíc klikov na bradlách a tisíc angličákov.
Na sociálnej sieti, ale aj pri trénovaní používaš meno Cristiano Goncalves. Prečo?
Keď som si zakladal profil na Facebooku, nechcel som na internete zverejňovať svoje osobné údaje, tak som si vymyslel prezývku Cristiano Goncalves. Časom sa toto meno spojilo s mojou street workoutovou identitou a aj na tréningu ma volajú Cristiano. Keby som si teraz meno na sociálnej sieti zmenil, možno by ma ľudia ani nespoznali. (smiech)
Ako skupina ste dlhšiu dobu bojovali za vybudovanie street workoutového parku, čo sa vám napokon podarilo.
Áno, získali sme dotáciu, z ktorej sa postaví park na Rúbanisku II. v časti zvanej „pri kocke“. Veľmi nám s týmto projektom pomohlo vedenie mesta, za čo im ďakujeme. Otvorenie je naplánované na 8. septembra. Návštevníkom spolu s kamarátmi z Rimavskej Soboty a Rožňavy ukážeme cviky a pre deti pripravujeme súťaže. Záujemcovia si street workout budú môcť vyskúšať pod vedením certifikovaných trénerov. Veríme, že toto miesto bude žiť športom a ľudia si tam kedykoľvek prídu zacvičiť.
Aké sú tvoje ciele?
Kedysi som túžil stať sa najlepším na Slovensku, no teraz už viem, že to nie je cesta pre mňa. Chcem ostať tu, trénovať a venovať sa svojej skupine. Predpokladám, že ak by som odišiel, street workout v Lučenci by asi zanikol.
