LUČENEC. Obrovský talent 16-ročného rodáka z Lučenca je neprehliadnuteľný. Pred rokmi roztlieskal slovenské publikum, dnes mu strúhajú poklony v susedných Čechách, Rakúsku či Taliansku. Klavírne vystúpenia Alana Bartuša, syna džezového kontrabasistu svetového formátu Štefana „Pištu“ Bartuša, vzbudzujú obdiv aj rešpekt. Talentovaný chalan žije s rodičmi a sestrou v Rakúsku od svojich dvanástich rokov. Na rodný Lučenec však stále spomína s láskou. Rád sa vracia na miesta, kde vyrastal, dral so spolužiakmi lavice, vyvádzal šibalstvá. Príležitosť predstaviť sa lučeneckému publiku počas populárneho hodovania, ktoré rok čo rok spestruje kalendár letných akcií v Novohrade, si ani uplynulý víkend nenechal ujsť. Nás zaujímalo, ako sa mu u našich západných susedov darí a aké sú jeho plány v hudobnom svete.
Už štyri roky žiješ so svojou rodinou v Rakúsku. Darí sa ti tu hudobne napredovať?
Áno. Naskytli sa mi tu nové možnosti a získal som cenné skúsenosti. Žijeme v mestečku Neusiedl Am See, ktoré leží medzi Viedňou a Bratislavou, takže hrávam v Rakúsku aj na Slovensku.
Cnie sa ti za rodným mestom?
Určite. Stále ma to ťahá na Slovensko, pretože tam je môj domov.
Svojím majstrovstvom za klávesmi vzbudzuješ rešpekt aj v radoch skúsených a uznávaných hudobníkov.
Neraz sa mi stane, že ma vynikajúci muzikanti pochvália. Talent však treba rozvíjať a neustále na sebe veľa pracovať. Za mojimi vystúpeniami je veľa úsilia a práce. Mňa to však baví.
Zbierka ocenení z prestížnych súťaží sa ti utešene rozrastá. Ktoré z nich pre teba znamenajú najviac?
Predstavil som sa na viacerých medzinárodných klavírnych súťažiach. Z každej som si priniesol ocenenie. Najviac si však cením posledné umiestnenie v talianskom Miláne, kde som na medzinárodnej klavírnej súťaži Piano Talents obsadil tretie miesto. Konkurencia tu bola skutočne silná.
Kto je Alan Bartuš
►Šesťnásťročný klavirista pochádza z hudobníckej rodiny. Jeho otec Štefan patrí medzi džezovú špičku, uznávanú nielen doma, ale aj v zahraničí. Alan už ako štvorročný začal navštevovať hodiny klavíra v Základnej umeleckej škole v Lučenci, v triede Jarmily Balážovej. V tomto období získal svoj prvý diplom v oblastnej súťaži v hre na piano.
V roku 2012 sa spolu s rodičmi a sestrou presťahoval do rakúskeho Neusiedl Am See, kde začal študovať v miestnej hudobnej škole. Jeho učiteľom klavírnej hry sa stal Gebhard Rauscher. Netrvalo dlho a mladý Slovák sa ocitol medzi ôsmimi najlepšími študentmi v Burgerlande. To mu otvorilo dvere do sveta majstrovských kurzov vedených najlepšími pedagógmi a umelcami. Predstavil sa na viacerých verejných koncertoch poriadaných v rámci reprezentácie Klavieracademie&institutu Oberschutzen. Od roku 2014 navštevuje Cirkevné konzervatórium v Bratislave. Sem bol prijatý ako trinásťročný na mimoriadne štúdium do triedy Mgr. Art Andrei Bálešovej. artD. Pod jej taktovkou sa zúčastňuje viacerých medzinárodných súťaží v klasickej hre na klavíri, pričom na každej žne úspechy.
Tento rok v marci sa zúčastnil prijímacích skúšok na prestížnej viedenskej Univerzite Musik und Kunst Privatunivarsitat der Stadt Wien, kde vyhovel spomedzi uchádzačov z celého sveta. Na prípravné štúdium vybrali len dvoch. Jedným je Alan Bartuš.
Popri štúdiu klasickej hry na piano sa Alan venuje aj džezu – improvizácii a kompozícii. Cenné skúsenosti získava bok po boku s profesionálnymi umelcami. Absolvoval aj konkurz na festival vo Viedni, kde sa predviedol so skúsenými hudobníkmi pred legendami rakúskej džezovej scény. Prebojoval sa do finále a v apríli 2017 vystúpil s legendami rakúskeho džezu na Festivale MM Jazz v St. Poltene. „Alan je výnimočným talentom, o ktorom budeme určite ešte veľa počuť,“ vyjadril sa na margo mladého Lučenčana porotca Thomas Kugi a dodal: „Alanov talent je v plnom rozkvete a napreduje rýchlo.“Spomedzi súťaží, ktoré Alan absolvoval určite stoja za povšimnutie: Brnenská klavírna súťaž v roku 2015 (3. miesto), Prima La Musica Oberschutzen v roku 2016 (2. miesto), Medzinárodná Novákova klavírna súťaž Kamenice nad Lipou v roku 2016 (1. miesto), Medzinárodná klavírna súťaž v Miláne Piano Talents v roku 2017 (3. miesto).
Vystupuješ aj s hudobníkmi, ktorých mená sú v džezovom svete pojmom.
Áno, naskytla sa mi príležitosť vystúpiť s rakúskymi legendami džezovej scény. Hrali sme v St. Poltene na MM Jazz Festivale. Dostal som sa tam do výberu najtalentovanejších mladých džezových hudobníkov. Z festivalu bol vysielaný aj živý prenos v rádiu ORF a zaznamenal pozitívne ohlasy.
A čo najbližšie predstavenie?
Chystám sa na džezovú súťaž Jazz Start Up a Nové tváre džezu. Je to súťaž mladých talentov. Prestavím tu svoj pilotný projekt. Veľmi sa teším, pretože sú to pre mňa veľmi cenné skúsenosti a som vďačný, že sa môžem takýchto akcií zúčastňovať.
Aká je podľa teba podpora umenia v Rakúsku v porovnaní s našou krajinou?
Určite väčšia, najmä čo sa týka vážnej hudby. Džez je pre sofistikované publikum, ktoré nie je také početné, ako v prípade iného žánru. V Rakúsku však vystupuje mnoho umelcov z celého sveta a džez tu má väčšiu tradíciu, než u nás. Je to citeľné aj v škole. Na Slovensku nemáme sólo džezovú školu.
Sporadicky prichádzaš hrať aj do Lučenca. Aké sú tvoje pocity?
Je to úžasný pocit, keď ma prídu podporiť kamaráti a rodina. To sú chvíle, kedy mám pocit, že to, čo robím, má zmysel a je to správne. Takéto vystúpenia sú pre mňa hnacím motorom a vždy ma ženú vpred.
Tvoj otec je špičkový kontrabasista. Jeho meno je už v džezovom svete pojmom, vystupuje so svetovými hviezdami. Je aj tvojím poradcom, čo sa týka hudby?
Je predovšetkým mojím vzorom. Nebyť jeho, určite by som sa hudbe nevenoval, respektíve by som nedosiahol také úspechy. Pripravuje ma na súťaže, konzultujeme interpretáciu s mojou profesorkou Andreou Bálešovou aj s umelcami, s ktorými som absolvoval umelecké kurzy. Často sa spolu ocitáme na pódiách pred zrakmi publika. Je to fantastický pocit, keď si môžeme spolu zahrať.
Tvoja parkety sú klávesy, otec je kontrabasista. Nelákal ťa aj kontrabas?
Keď som mal dvanásť rokov, tak som to na kontrabase skúšal. Videl som v rozprávke Tom a Jerry, ako Tom swinguje na base, tak ma to inšpirovalo. Pokúšal som sa ho napodobniť. Napokon som sa rozhodol pre klavír, no viem zahrať aj na basgitare.
Máš hudobné vzory?
Určite a je ich dosť. Veľmi uznávam slovenských džezových klaviristov Ondreja Krajňáka, Klaudiusa Kováča či Ľuboša Šramka. No predsa len najväčším vzorom je pre mňa džezová legenda Herbie Hancock.
Ako je tvoje predsavzatie do budúcnosti?
Chcem sa naplno venovať hudbe. Je to môj život.