POLTÁR. Keď útočila, súperky sa museli mať na pozore. Trápila ich aj svojím podaním. Na palubovke bola smečiarka Karin Radová neprehliadnuteľná. Talentovaná volejbalistka sa predstavila v kadetskom národnom tíme a neskôr aj v juniorskom. Z hráčok MVK Poltár, ktoré si zahrali v reprezentačnom drese, sa ako prvá stala mamičkou.
Tehotenstvo bez problémov
„Po prvé: som rada, že v tomto vediem,“ uviedla s úsmevom Karin. „Po druhé: neľutujem nič a nikdy to ľutovať ani nebudem,“ pokračovala. Na začiatku mája priviedla na svet chlapca. „Synček Sebastián Škalák sa narodil 3. mája. Moje tehotenstvo bolo úplne bezproblémové. Keby sa vo mne ten malý človiečik nehýbal, tak ani neviem, že som tehotná. Pre mňa to bolo krásnych deväť mesiacov. Vzhľadom na to, že som bola prvorodička, prebehol pôrod rýchlo a bez komplikácií. Rodila som v Rimavskej Sobote. Som rada, že som si vybrala práve túto nemocnicu. Bola som maximálne spokojná s prístupom celého personálu.“
„To, že som už matkou, som si uvedomila fakt len po určitom čase. Neviem prečo, ale zo začiatku som to dáko nevedela rozdýchať. Nejako mi to nešlo celé do hlavy,“ priznáva dobre naladená dvadsaťtriročná Poltárčanka. Ako zvládla rolu mamičky? „Nebudeme si klamať, zo začiatku to bola riadna drina. Ale teraz je to každým dňom už len a len lepšie,“ odvetila.
Nevydala sa
Karin je slobodná, tento rok podľa jej slov svadba nebude. „Zatiaľ ju neplánujeme, teda ak ma priateľ niečím neprekvapí,“ reagovala.
Svoj volejbalový potenciál nevyužila naplno, keďže sa spod vysokej siete v mladom veku vytratila. „Bola som ešte vekom juniorka, keď sa táto moja etapa skončila. V maturitnom ročníku na obchodnej akadémii som už nehrávala. Vedela som, že ma volejbal nebude živiť. Mala som iné plány a skôr či neskôr by som to aj tak zabalila. Osem rokov som sa venovala tomuto športu a vôbec to neľutujem.“

Nezabudnuteľné obdobie
Poznatky i zážitky nazbierala na spomínanej reprezentačnej scéne, aj keď v istej fáze preukázala na tejto úrovni svojskú povahu.
„Reprezentačná kapitola bola pre mňa ako hráčku a dievča z malého mestečka dobrou skúsenosťou. Bola som nesmierne rada, keď som prenikla do kadetskej i juniorskej reprezentácie a hlavne, keď som dostala príležitosť zahrať si v základnej zostave. Samozrejme, že to nebolo vždy. Ale aj sedieť na lavičke bolo pre mňa cťou. Na reprezentačných sústredeniach sme s dievčatami držali spolu a ťahali za jeden koniec. Na toto obdobie tiež nezabudnem. S niektorými bývalými spoluhráčkami z reprezentácie som doteraz v kontakte.“
V extralige si nezahrala
Na klubovej úrovni hájila iba poltárske farby. „Extraliga žien ma lákala, rada by som sa popasovala s dobrými súperkami. Hrať proti kvalitným a skúsenejším protihráčkam bolo vždy pre mňa výzvou. Trochu ma mrzí, že som sa do extraligy nestihla dostať,“ povedala Radová, ktorý výrazne prispela k bronzu Poltárčaniek na M – SR kadetiek 2012.
Je možné, že sa na palubovku ako hráčka ešte niekedy vráti? „Zatiaľ som nad tým nepremýšľala. Snažím sa naplno venovať synčekovi. Ten je u mňa teraz prvoradý. Ale človek nikdy nevie. Možno raz ešte o mne budete počuť,“ odpovedala Karin Radová.