LUČENEC. Novohradské múzeum a galéria v Lučenci v poslednom roku zrealizovalo tri úspešné projekty. Všetky sa spájajú s „maliarom Lučenca“ Františkom Gyurkovitsom. Pri príležitosti 140. výročia jeho narodenia sa múzeu podarilo zorganizovať výstavu a vytvoriť novú publikáciu, zakúpiť 12 maliarových diel a zreštaurovať jeho monumentálnu olejomaľbu Vyhrabávanie mŕtvych. Návštevníci ju môžu obdivovať v priestoroch historickej radnice.
Reštaurovanie veľkoformátového diela
Ako priblížila Andrea Németh Bozó, historička umenia, ktorá mala projekty na starosti, za veľký úspech možno považovať najmä dokončenie reštaurácie unikátneho historického diela Vyhrabávanie mŕtvych. Viac ako päť metrov široký a tri metre vysoký obraz zachraňovali v dvoch etapách. „Prvá etapa práce sa uskutočnila v roku 2015 v projekte podporenom Ministerstvom kultúry SR. Tá zahŕňala najnutnejšie zásahy k zabráneniu ďalších možných deštrukcií,“ povedala s tým, že v druhej etape už obraz úplne obnovili. Spevnili zdublované plátno na podrám, zretušovali farebnú vrstvu a obraz zakonzervovali. „Práca bola kvôli veľkému rozmeru plátna a jeho dezolátnemu stavu skutočnou výzvou pre reštaurátora Miroslava Janšta,“ podotkla. Reštaurovanie monumentálneho diela prinieslo svoje ovocie. Návštevníci si ho môžu pozrieť v priestoroch Mestského múzea v lučeneckej historickej radnici.
Pobyt v pustovni dáva ľuďom nový impulz Čítajte Nová publikácia
Po minuloročnej výstave Maliar Lučenca - život a dielo Františka Gyurkovitsa (1876 - 1968) pokračovalo múzeum v priblížení jeho diela vydaním novej publikácie. Nový slovensko-maďarský katalóg dokončili v tomto roku. „Dokumentuje dosiahnuté výsledky výskumu a spracovávania jeho životnej a umeleckej dráhy. Textová časť spracováva jeho životopisné údaje doplnené citovanými spomienkami maliarových rodinných príslušníkov a známych. Autorom tohto textu je Jozef Puntigán.“ Druhá časť, ktorej autorkou je Németh Bozó, predstavuje maliarovu celoživotnú tvorbu. Informácie čerpala z výskumnej práce o jeho živote a diele. „Snažili sme sa objaviť súvislosti maliarovej životnej dráhy s vytvorenými dielami a ich interpretáciu aj v kultúrno-spoločenskom kontexte. V texte sú venované osobité kapitoly aj „špecialitám“ jeho maliarskej tvorby, akými sú sakrálna a historická maľba či kopírovanie obrazov,“ doplnila. Okrem textov obsahuje publikácia bohatú obrazovú prílohu, ktorá je výberom autorovej tvorby. Obsahuje všetky výtvarné techniky a žánre, ktoré Gyurkovits používal najčastejšie. Katalóg je možné zakúpiť si priamo v múzeu.
Pokúsia sa vyrobiť svetoznámu Zlatú Zuzanu. Tentokrát v unikátnej peci Čítajte Zakúpili dvanásť obrazov
Tretím projektom bolo podľa Németh Bozó obohatenie zbierok múzea o ďalšie diela talentovaného lučeneckého maliara. Kolekciu v ich zbierkovom fonde obohatili o dvanásť hodnotných olejomalieb. „Treba spomenúť, že naše múzeum spravuje najrozsiahlejšiu zbierku maliarových diel vôbec, pozostáva z 250 diel. Našim zámerom je ďalej rozširovať túto zbierku, aby čím dokonalejšie mapovala autorovu celoživotnú tvorbu.“ Ako pripomenula, značná časť Gyurkovitsovej tvorby, medzi nimi aj novozískané maľby, majú okrem výtvarnej hodnoty aj historickú výpovednú hodnotu. „Dokumentujú vtedajší Lučenec aj s okolím a dobu, v ktorej maliar žil,“ zakončila s tým, že projekty finančne podporil Fond na podporu umenia.
František Gyurkovits (1876 - 1968) sa narodil v Budapešti, kde študoval na Vysokej škole umeleckopriemyselnej. V štúdiách pokračoval na Akadémii Julian v Paríži a Akadémii výtvarných umení v Mníchove. Značnú časť svojho života prežil v Lučenci, kde sa stal „maliarom mesta“, jeho tvorba je úzko spätá s Lučencom a jeho okolím. Tvoril v duchu realizmu a plenérizmu, zachytával krajinu, zákutia mesta a okolitých dedín, obyvateľov, trhy či jarmoky.
Obraz Vyhrabávanie mŕtvych
Mesto Lučenec si objednalo od Gyurkovitsa veľkoformátovú maľbu pri príležitosti výročia najtragickejšej udalosti v histórii mesta, vypálenia Lučenca v roku 1849. V čase revolúcie za oslobodenie Uhorska si rakúsky cisár vyžiadal pomoc od ruského cára na potlačenie revolúcie. Prichádzajúce ruské vojská sa dostali aj do Lučenca. Troch ruských dôstojníkov tu zabila skupina miestnych revolucionárov. Cárske vojská sa však kruto pomstili- mesto dali vypáliť a kozácki vojaci zajali starcov, ženy a deti, ktorých nútili cez noc vlastnými rukami vyhrabať mŕtvoly zabitých dôstojníkov.
Tento dramatický moment zachytil Gyurkovits na svojej veľkolepej maľbe. Je to dynamická figurálna kompozícia v duchu romantizmu a historizmu, s expresionistickými črtami. Hlavný motív tvorí skupina ľudí kľačiacich okolo hrobu, rukami vyhrabávajúc vynárajúcu sa mŕtvolu ruského dôstojníka. Nad nimi sedí ruský vojak na bielom koni s bičom v zdvihnutej ruke. Krajnosť emócií postáv, úzkosť a zúfalstvo autor vyjadruje expresionistickými výrazmi, vytvorenými dynamickými ťahmi štetca. Gyurkovits začal pracovať na tomto monumentálnom diele v roku 1913, kedy vytvoril menšiu olejovú štúdiu, ktorá je takisto vlastníctvom múzea. V roku 1922 sa pustil do realizovania veľkého plátna rozmeru cca 5 x 3 m, na ktorom pracoval niekoľko rokov. Chcel každú postavu na obraze namaľovať podľa živých modelov. Táto veľkolepá práca zostala nedokončená v štádiu náčrtu, čo však stupňuje expresivitu výrazu. Maľba má unikátny význam aj z hľadiska tematiky, čerpajúcej z miestnej histórie, keďže zachytáva šokujúci a tragický moment histórie mesta Lučenec.
Zdroj: Andrea Németh Bozó, NMG
