RIMAVSKÁ SOBOTA. Gemersko – malohontské múzeum v Rimavskej Sobote má pre svojich návštevníkov pripravený ďalší zaujímavý predmet mesiaca. September sa tu bude niesť v duchu relikvie blahoslavenej Zdenky Schelingovej. Je to vlastne úlomok kosti mučenice, ktorá bola v čase bývalého režimu prenasledovaná a za pomoc kňazom kruto potrestaná.
Relikvia sestre Zdenky Schelingovej v Rímskokatolíckom kostole v Rimavskej Sobote. (zdroj: GMM Rimavská Sobota)„Bola obeťou prenasledovania katolíckej cirkvi v bývalom Československu. Mala ešte len 15 rokov, keď nastúpila do kláštora Milosrdných sestier Svätého kríža v Podunajských Biskupiciach. Absolvovala Ošetrovateľskú školu a stala sa profesionálnou ošetrovateľkou. Pôsobila v bratislavskej a humenskej nemocnici,“ načrela do histórie Elena Lindisová zo spomínaného múzea.
Sestra Zdenka sa napokon rozhodla zasvätiť svoj život Bohu. Večné sľuby zložila 28. januára 1943. Po februári 1948 sa stala obeťou komunistického prenasledovania. „Bola nespravodlivo odsúdená za to, že vedome pomáhala kňazom. V roku 1952 ju zatkli, mučili a 17. júna 1952 odsúdili za velezradu,“ pripomenula Lindisová s tým, že kruto mučená žena bola premiestnená do rimavskosobotskej väznice, kde ju väznili do apríla 1953. „Bolo to v budove dnešného psychiatricko – neurologického oddelenia. Práve tu jej v roku 2004 odhalili pamätnú tabuľu.“
Neľudské podmienky vo väzení sa podpísali na zdraví sestry Zdenky. V posledný júlový deň roku 1955 vydýchla naposledy. Obžaloby ju zbavili v roku 1970. „Bola rehabilitovaná a v roku 2003 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavenú,“ upresnila Lindisová.
Zaujímavý predmet mesiaca september si návštevníci múzea môžu počas celého mesiaca. Od pondelka do piatka v čase od 8.00 do 16.00 hod a počas víkendov od 9.00 do 17.00 hod. Relikviu múzeu zapožičala Rímskokatolícka cirkev v Rimavskej Sobote.
O sestre Zdenke
Zdenka Schelingová sa narodila 24. decembra 1916 v Krivej na Orave. Z jedenástich detí rodičov Pavla a Zuzany bola v poradí desiatou. Pokrstili ju 27. decembra 1916. Pri krste dostala meno Cecília. Zuzana a Pavol dali svojim deťom vzornú náboženskú výchovu, priúčali ich svedomitej práci. Po absolvovaní Ošetrovateľskej školy v Bratislave a povinnej rehoľnej formácii 30. januára 1937 zložila svoje prvé rehoľné sľuby s novým meno sestra Zdenka (meno prijala už v januári 1936). Najprv pracovala ako ošetrovateľka v Humennom, neskôr v Bratislave. Chorým sa venovala s príkladnou obetavosťou, hrejivou láskou a profesionálnou odbornosťou. Pre mnohých bola vzorom rehoľnej sestry a profesionálnej ošetrovateľky.
Po politickej zmene v roku 1948 Komunistická strana v bývalom Československu začala otvorené prenasledovanie katolíckej cirkvi. Mnohí veriaci boli diskriminovaní pre svoju vieru, biskupi a kňazi prenasledovaní a väznení, rehoľné kongregácie zlikvidované a ich členovia poslaní na nútené práce.
V tomto období všeobecného strachu sa sestra Zdenka rozhodla pomáhať kňazom. S neuveriteľnou odvahou umožnila vo februári roku 1952 útek väznenému katolíckemu kňazovi, ktorý sa v Štátnej nemocnici liečil na následky mučenia pri výsluchu. Falošnosť totalitného komunistického režimu spôsobila, že Štátna bezpečnosť pripravila pascu s úmyslom sestru Zdenku zlikvidovať. Zatkli ju 29. februára 1952 a vo vyšetrovacej väzbe kruto mučili. Nakoniec bola odsúdená 17. júna 1952 na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv za údajnú velezradu, čiže za jeden z najťažších prečinov proti štátu. Všetkým bolo jasné, že pravou príčinou jej odsúdenia bola viera a nenávisť voči viere zo strany komunistickej ideológie. Po procese bola premiestnená do väzenia v Rimavskej Sobote, kde bola väznená až do apríla 1953. Väznica sa nachádzala v budove terajšieho psychiatricko-neurologického oddelenia. Na budove nájdeme pamätnú tabuľu sestry Zdenky, ktorá bola odhalená 18. júna 2004.
Od svojho zatknutia až do posledných chvíľ svojho pozemského života znášala všetky utrpenia s hrdinskou trpezlivosťou, s vedomou ochotou i zomrieť pre pravdu a bez akejkoľvek nenávisti voči tým, ktorí jej ubližovali. Sestra Zdenka zažiarila ako vzor vernosti a odpustenia. Ubitá skoro až k smrti vyriekla: „Odpustenie je najväčšia vec v živote“.
Keď už bolo isté, že pre vážne zdravotné problémy jej nezostáva viac, ako jeden rok života, tak ju amnestovali. Aby nezomrela vo väzení, tak ju 16. apríla 1955 prepustili. O tri mesiace neskôr, 31. júla 1955, dokončila svoj svätý a hrdinský život v Trnave. Mala necelých 39 rokov.
Hneď po smrti bola považovaná za mučenicu viery. Pochovaná bola v Trnave, neskôr jej pozostatky premiestnili do spoločného hrobu v Podunajských Biskupiciach. Vzápätí boli presunuté do kláštorného Kostola svätého Kríža. 6. apríla 1970 Krajský súd v Bratislave oslobodil sestru Zdenku od žaloby pre trestný čin velezrady a 18. novembra 1970 Najvyšší súd SSR zrušil rozsudok v celom rozsahu, a tým umožnil jej úplnú občianskoprávnu rehabilitáciu. Za blahoslavenú ju vyhlásil Svätý Otec Ján Pavol II. na sviatok Povýšenia sv. Kríža 14. septembra 2003 v Bratislave – Petržalke pri svojej tretej pastoračnej návšteve Slovenska. Sestra Zdenka je prvou blahoslavenou ženou v našich novodobých dejinách. Jej ostatky sú uložené na 34 miestach na Slovensku, jedným z nich je aj Rimavská Sobota, kde sa v rímskokatolíckom Kostole sv. Jána Krstiteľa nachádza drobný úlomok kosti blahoslavenej sestry Zdenky.
ELENA LINDISOVÁ, GMM RIMAVSKÁ SOBOTA
