DOLNÁ BZOVÁ. Kedysi bola cenným svadobným darom, ozdobou sekretárov, ktoré dnes zapadajú prachom. Modrá, zelená aj ružová, so zlatou guličkou na nôžke. Reč je o súprave rôznych pohárov na víno či koňak, známej ako Zlatá Zuzana. Chýr o zaujímavom výrobku majstrov sklárov z Novohradu prekonal v 50. – 70. rokoch aj hranice našej krajiny. Prvá zahraničná objednávka prišla do zlatňanských sklární z Ameriky. Neskôr o ňu prejavili záujem aj v Kanade či Japonsku.
Oheň v sklárskych peciach v Zlatne dávno vyhasol. Ich slávu pripomínajú už len vitríny starých mám, ktoré stále opatrujú poháriky s tajomnými guličkami na nôžkach. Dlho si lámali hlavu, ako ich majstri sklári vpravili do tenkého kusa skla. Dnes to už nie je tajomstvom. No a tí, ktorí stále netušili, v čom tkvie záhada zlatej guličky, sa to dnes (10. 9.) dozvedeli v Dolnej Bzovej. Dokonca videli výrobu Zlatej Zuzany. Bola zlatým klincom programu tohtoročných Bzovských sklárskych dní.
Oheň v Hupkovej peci, jedinej svojho druhu na Slovensku, sa rozhorel už v stredu 6. septembra. Veruže zhltla poriadnu dávku dreva, kým sa na merači tepla zjavilo číslo 1200. Majstri sklári z Novohradu, ktorí pamätajú časy, keď ich remeslo v regióne prekvitalo, sa chopili píšťal a zvedavcov potešili sklenenou krásou. Čerešničkou na torte bola Zlatá Zuzana.
„Sklár si najprv naberie na píšťalu prvé sklo a vyrobí si základnú banku. Potom na ňu naberie konečné množstvo skla, potrebného na výrobu kalicha. Ten sa najprv ručne predtvaruje,“ vysvetlil Peter Hédl z Cinobane, ktorý Zlatú Zuzanu naposledy vyrábal pred pätnástimi rokmi. Možnosť predviesť jej výrobu v Dolnej Bzovej neodmietol. „Tvar kalicha získame fúkaním skla do drevenej formy. Potom príde na rad majster na lavici, ktorý vytvaruje nôžku kalicha a na nej guličku, ktorá Zlatú Zuzanu preslávila,“ ozrejmil šikovný sklár a odhalil tajomstvo zlatej guličky, ktorá sa do nôžky pohára v skutočnosti nevkladá. „Vytvaruje sa špeciálnymi trojramennými kliešťami. Potom sa zafarbí farbou, ktorá skutočne obsahuje zlato. Spočiatku však nevyzerá ako zlatá. Lesk sa dosiahne až vypálením,“ upresnil.
Po nastrihnutí ďalšieho kusa skla sa vytvorí spodná časť kalicha – dienko. Hotový kalíšok putuje do chladiacej pece. Potom sa upravia okraje. „V pásovej peci, ktorú majú bežne v sklárňach, trvá chladenie poldruha hodiny. Tu v Bzovej to potrvá aj 24 hodín,“ podotkol rodák z Katarínskej Huty s tým, že výroba v sklárňach je menej náročnejšia ako v Hupkovej peci, ktorá je situovaná len pod prístreškom. „Je to síce zaujímavé, ale oveľa náročnejšie. Je tu otvorený priestor, ktorým prefukuje vietor. Sklo je už v peci chladnejšie, než býva bežne.“
Jozef Staník, „otec“ Zlatej Zuzany, zomrel v roku 1986 v Zlatne. Jeho dielo však stále žije. Zlatú Zuzanu opäť vyrábajú v katarínskohutských sklárňach. No a tá, ktorá sa uplynulý víkend zrodila v Dolnej Bzovej, bude ozdobou putovnej výstavy. Jej začiatok je v spomínanej obci, bude pokračovať do divínskeho Zichyho kaštieľa a odtiaľ do lučeneckého múzea a múzea v Detve.
