DOLNÁ BZOVÁ. V Dolnej Bzovej boli kedysi vychýrení sklári. Ich výrobky sa tešili obľube v celom regióne. Ich dielom je aj svadobná čaša, ktorú dnes obdivujú návštevníci Slovenského národného múzea v Martine. Uplynulý týždeň bol vystavený v spomínanej obci.
Brúsenie skla v Dolnej Bzovej sa datuje do obdobia medzi rokmi 1841 – 1856. V tom čase tu žili manželia Hudecovci, ktorých najstaršia dcéra Karolína bola manželkou evanjelického farára Maróthyho.
Majstri sklári ukázali, v čom tkvie tajomstvo zlatej guličky Čítajte „Svadbu mali v dobročskej fare, no a ich dcéra Elena nebol nikto iný, ako naša Elena Maróthy Šoltésová, známa zakladateľka ženských spolkov, rodinných škôl, spisovateľka a publicistka. Podľa všetkého sklársky majster Hudec vyrobil svadobný pohár – čašu, ktorú Elena Maróthy Šoltésová získala postupným dedením ako svadobný dar. Jej prianím bolo, aby bol po jej smrti umiestnený v Slovenskom národnom múzeu v Martine,“ vysvetlil Peter Greksa, predseda OZ Skálnik.
Svadobná čaša Eleny Maróthy Šoltésovej. (zdroj: Marcela Ballová)Tento pohár sa po 150 rokoch vrátil na miesto, kde bol vyrobený, teda do Dolnej Bzovej. Spolu s ostatnými výrobkami bol počas minulotýždňových Bzovských sklárskych dní súčasťou výstave, ktorá prezentovala výrobu sklárni v Dolnej Bzovej a tiež okolitých v Novohrade a Podpoľaní. „Návštevníci podujatia uvideli ľudové sklo, ktorému my hovoríme aj zelené,“ zakončil Greksa.
Elena Maróthy Šoltésová
►Spisovateľka, redaktorka, osvetová pracovníčka a zakladateľka ženského časopisu Živena bola nenahraditeľnou osobnosťou v dobovom spolkovom živote na Slovensku. Výrazne zasiahla do slovenskej literatúry, do literárnej kritiky i do rozvoja slovenského ženského hnutia. K jej najvýznamnejším dielam patrí predovšetkým román Proti prúdu, v ktorom riešila veľké a osudné otázky našej národnej existencie, ako aj biografický a citovo presvedčivý román Moje deti.
Elena Maróthy-Šoltésová sa narodila 6. januára 1855 v Krupine ako najstaršie dieťa evanjelického farára Daniela Maróthyho. Jej otec bol aktívnym členom skupiny štúrovských básnikov – pod pseudonymom Vrahobor Maškovský publikoval vlastenecké a ľúbostné verše v Orlovi tatranskom, Domovej pokladnici a iných slovenských periodikách. Detské roky prežila na evanjelickej fare na Ľuboreči v Novohrade, potom študovala na maďarskej kalvínskej škole v Lučenci. Nemčinu si budúca spisovateľka zdokonalila počas štúdií vo Veľkej pri Poprade, kde sa v nej prebudil – na dievča tých čias neobvyklý – záujem o knihy a vzdelanie. Po vydaji za martinského obchodníka Ľudovíta Šoltésa sa v roku 1875 usadila v Martine, kde sa aktívne zapojila do národného a ženského hnutia. Elena Maróthy-Šoltésová sa stala najvýznamnejšou členkou, podpredsedníčkou (1883) a neskôr predsedníčkou (1894) Živeny, ktorá bola po zaniknutí Matice slovenskej (MS) jediným celonárodným kultúrnym spolkom. Spolu s Teréziou Vansovou stála pri zrode časopisov Dennica, Letopisy Živeny a Živena. Posledný menovaný ženský časopis sa stal za jej redigovania významným literárnym časopisom. Vďaka úsiliu Eleny Maróthy-Šoltésovej založili v roku 1910 spolok Lipa, ktorý zabezpečoval prácu pre ľudové vyšívačky a odpredaj ich výrobkov. Na jeseň 1919 zase otvárala prvú slovenskú vyššiu školu pre ženské povolania. Organizovala emancipačné, kultúrne a sociálne hnutie slovenských žien a dodnes je považovaná za priekopníčku ženskej emancipácie na Slovensku.V literárnej tvorbe sa Elena Maróthy-Šoltésová usilovala o realistické stvárnenie skutočnosti. Pozornosť literárnych kruhov vzbudila novelou Na dedine, ktorá vyšla roku 1881 v Slovenských pohľadoch. Po úspechu nasledovali prózy V čiernickej škole (1891), Prvé previnenie (1896), Popelka (1898) a Za letného večera (1902). Väčšina z nich zobrazuje slovenský život na sklonku 19. storočia. V roku 1894 vydala vlastným nákladom dvojzväzkový román Proti prúdu o láske a odrodilstve slovenskej šľachty. Je to druhý slovenský román napísaný ženou – spisovateľkou (prvým bol román Terézie Vansovej Sirota Podhradských z roku 1889). Svedectvo o sebe podala v memoároch Sedemdesiat rokov života (1925). Cenné sú tiež Šoltésovej literárnokritické úvahy, v ktorých hodnotila tvorbu spisovateľov, najmä Boženy Slančíkovej-Timravy. Súborne vyšli pod názvom Pohľady na literatúru (1958). V slovenských novinách, časopisoch a literárnych zborníkoch uverejnila aj množstvo publicistických článkov, v ktorých neúnavne bojovala za zošľachtenie vzťahu medzi ľuďmi, proti zastaraným názorom o menejcennosti ženy a proti jej podceňovaniu.
Elena Maróthy-Šoltésová mala s manželom dve deti - Elenku a Ivana, ktoré však zomreli v mladom veku. Ani po smrti manžela v roku 1915 neprestala byť aktívna a snažila sa napĺňať svoje ciele – presadzovanie vzdelania, práce a uplatnenia slovenskej ženy v spoločnosti.Spisovateľka Elena Maróthy-Šoltésová zomrela v Martine 11. februára 1939 vo veku 84 rokov. Keď v roku 1930 vyšla v nemeckom Mníchove kniha ženskej aktivistky Elgy Kernovej o 25 najvýznamnejších Európankách (Führende Frauen Europas), ktoré pozdvihli práva žien, v publikácii mala miesto aj Šoltésová. (TASR)
