Soboťania sú rozhorčení. Štvorprúdovka má viesť len po Lučenec

RIMAVSKÁ SOBOTA. Výstavbu úsekov rýchlostnej cesty R2, ktoré majú prechádzať Novohradom a Gemerom, sprevádza množstvo fám, týkajúcich sa termínov a financovania ekonomicky náročného projektu. Ľudia žijúci v spomínaných regiónoch už majú dosť sľubov a svoju nespokojnosť niekoľkokrát vyjadrili protestnými akciami.

Verejná diskusia na tému R2 v Rimavskej Sobote (8 fotografií)

„Chceme odpovede na otázky. A nie všeobecné, ale fakty, čísla a termíny. Skreslených informácií už bolo dosť. Región ekonomicky upadá a všetci dobre vieme, že jednou z príčin je absencia kvalitnej infraštruktúry. Výstavba R2 sa nás bytostne dotýka,“ informoval Radovan Ceglédy, člen OZ Naša Sobota, ktoré na sklonku uplynulého pracovného týždňa organizačne zastrešilo verejnú diskusiu o spomínanej rýchlostnej ceste. Napriek tomu, že aktuálne je to na Gemeri a v Novohrade horúca téma, cestu do rimavskosobotského Domu kultúry si našlo len pár ľudí. Diskusia však bola búrlivá. Na otázky odpovedali Ladislav Dudáš, podpredseda predstavenstva a investičný riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti, Juraj Valent, poradca ministra dopravy a výstavby SR Arpáda Érseka, vedúci odboru investičnej výstavby NDS v Banskobystrickom kraji Peter Muránsky a Pavel Greksa, vedúci pracovnej skupiny R2, ktorý ako aktivista už vyše 20 rokov bojuje za jej výstavbu.

Informácie o úsekoch, ktorých výstavba je naplánovaná v plnom profile, teda štvorpruhu a takzvanom polovičnom profile – dvojpruhu, Gemerčanov poriadne pobúrili. Plný profil vedúci cez kataster Rimavskej Soboty bol vyhodnotený ako neefektívny. „Vyzerá to tak, že musíme vyvinúť väčší nápor na ústavných činiteľov. Veď my ich živíme, tak nech počúvajú naše požiadavky a konajú ,“ podotkol Ceglédy.

Minister chce, aby sa stavalo

Sú na stavbu peniaze? Odkiaľ budú peniaze? Kedy sa začne stavať? Tieto otázky zaznievali z hľadiska najčastejšie. Na väčšinu z nich by mali odpovedať práve tí, ktorí na tejto diskusii neboli, teda naši zákonodarcovia. Špekulácie o tom, že Národná diaľničná spoločnosť (NDS) by ľudí nechcela informovať, resp. niečo pred nimi tajila, Ladislav Dudáš vyvrátil.

„Určite nechceme verejnosť zavádzať, ani nič netajíme. Niektoré informácie sú však citlivé a chceme predísť najmä špekulantom, ktorí sa vždy pri výkupe pozemkov nájdu.“ Zároveň podotkol, že je zamestnancom NDS a nie politikom, teda vyjadrovať sa bude k termínovým veciam. Zdôraznil však, že minister Érsek má záujem, aby sa plánované úseky R2 od Zvolena po Košice vybudovali a aby stavba prebiehala podľa stanovených harmonogramov. „Výstavba je však limitovaná finančnými prostriedkami, ktoré má NDS na tento účel k dispozícii,“ pripomenul Dudáš.

Érsekov poradca Juraj Valent potvrdil, že aktuálne je na R2 v rôznych štádiách prípravy šesť úsekov. „Do konca volebného obdobia by sa mohli začať stavať. Všetko závisí od finančných možností, ktoré určitým spôsobom môžu blokovať prípravu aj samotnú realizáciu projektu.“

Peter Muránsky, ktorý má pod palcom rýchlostné cesty prechádzajúce Banskobystrickým krajom pripomenul, že aktuálne sú v najväčšej fáze prípravy úseky Kriváň – Mýtna, Mýtna – Lovinobaňa – Tomášovce a tiež Zacharovce – Bátka, Bátka – Figa. „Rieši sa aj obchvat Zvolena, ale tu všetko stojí na dohode Zvolena so Sliačom.“

Dudáš: Môžeme sa prikrývať len takou dekou, na akú máme

„V niektorých médiách zaznelo, že ak majú byť všetky plánované úseky R2 dostavané, tak by musela byť odblokovaná dlhová brzda. Tak ako to vlastne je? Odkiaľ zoberiete na stavbu peniaze?“ zaznela z publika otázka.

„NDS si nevie ako samostatný subjekt požičať peniaze, keďže od roku 2014 je súčasťou verejných financií. Je odkázaná na financovanie zo štátneho rozpočtu a eurofondov. Áno, zápasíme s nedostatkom financií a momentálne je našou prioritou dostavba začatých úsekov. Nemôžeme si dovoliť zastaviť už rozbehnuté práce,“ ozrejmil Dudáš s tým, že NDS má aktuálne rozostavaných 14 úsekov. Pozornosť obrátil aj na projekty financované z eurofondov, konkrétne operačného programu Integrovaná infraštuktúra.

„Tieto peniaze pokrývajú kapitálové výdavky len do určitej miery. Z vlastného rozpočtu musí štát prispieť 15 percentami. Je tu tiež majetková príprava, výkup pozemkov a projektovanie na rôznych stupňoch, ktoré môže stáť aj niekoľko miliónov eur, o výkupe pozemkov nehovoriac. Okrem toho pozemky vykupujeme ako stavebné, nie za cenu ornej pôdy.“ Na otázku, kde teda NDS berie financie na stavbu, dal Dudáš jasnú odpoveď: „Je štátny rozpočet a priority financovania, ktoré pramenia z rozhodnutí vlády. Je na nej, aký rozpočet bude schválený. My sa môžeme prikrývať len takou dekou, na akú máme. Prioritne riešime stavby, ktoré sa stavajú, potom stavby, ktorých výstavba je už na spadnutie a až potom príde na rad majetková príprava a výstavba ďalších úsekov. Existujú aj strednodobé a dlhodobé rozpočty, ktoré máme k dispozícii. Nie vždy sú však podľa našich predstáv.“

Valent: Najviac pripravený je úsek Mýtna – Lovinobaňa

Ekonomika každej stavby musí byť preukázaná, teda efektívna. Peňazí na rozhadzovanie niet. Treba hľadať aj úsporné riešenia a to najmä vtedy, keď ich potvrdia aj čísla.

„Pri štyroch stavbách je projektová príprava zabezpečená z eurofondov. Týka sa to úsekov od Kriváňa po Lovinobaňu a od Zacharoviec po Bátku. Na východe je to trasa Košice Šaca – Košické Olšany. V prípade ďalších stavieb, ktoré sú už vo vyššom štádiu rozpracovanosti, použije NDS rozpočet, ktorý má k dispozícii,“ ozrejmil poradca ministra s tým, že na časť realizácie sa používajú peniaze zo štátneho rozpočtu, resp. peniaze z eurofondov, z ktorých je určený na financovanie len úsek Košice Šaca – Košické Oľšany. „Samozrejme, musí sa preukázať ekonomika tejto stavby, pretože úradníci z Európskej komisie už našu žiadosť o jej financovanie potvrdili. Ostatné spomínané stavby budú financované zo štátneho rozpočtu.“

Podľa Valenta je v najvyššom štádiu pripravenosti úsek Mýtna – Lovinobaňa. Súťažné podklady sú už v schvaľovacom procese. Na to, aby sa vyhlásila súťaž, však musí byť zabezpečené financovanie. „Táto stavba sa bude financovať zo štátneho rozpočtu. Ďalšie stavby podľa toho, ako sa vyvinie situácia s dlhovou brzdou, resp. ako sa budú čerpať prostriedky zo štrukturálneho fondu v iných rezortoch a ako budú prípadne prerozdelené.“ Podľa doterajších výpočtov by mal spomínaný úsek stáť 120-miliónov eur.

AUDIO: Milan Skočovský si servítku pred ústa nekládol.

Greksa: Bojujeme za štyri pruhy od Zvolena až po Košice

V hľadisku to začalo vrieť najmä po informácií, že od Zvolena do Lučenca sa počíta s výstavbou štyroch cestných prúdov a od Lučenca po Rožňavu len dvoch. Soboťania to vnímajú tak, že sa opäť ocitli na okraji záujmu aj napriek tomu, že sú jedným z najzaostalejších regiónov v našej krajine. Od výstavby R2 v plnom profile si sľubovali veľa. Okrem väčšieho komfortu dopravy aj príchod investorov, ktorí by do chudobného okresu priniesli peniaze a ľuďom dali prácu.

„My bojujeme za to, aby sa od Zvolena až po Košice vystavil plný profil, teda štyri pruhy. Nechceme žiadne polovičné profily či hybridné cesty, ktoré vôbec nie sú vhodné,“ zdôraznil Greksa. Valent však opäť poukázal na ekonomiku.

„Štvorpruh je komunikácia, ktorá denne prenesie miminálne 60-tisíc áut. Cez úsek Zvolen – Lučenec prejde počas špičkového dňa 10-tisíc áut. Ak prihliadneme na prognózy 30 rokov dopredu, tak skutočne len tak-tak dosiahneme potrebnú intenzitu a navrhovanú štvorpruhovú komunikáciu vyhodnotíme ako ekonomickú. No a disponujeme číslami aj o intenzite dopravy cez Rimavskosobotský okres. Sú to dlhoročné prieskumy a hovoria jasnou rečou. Nie je šanca, aby sa tu aktuálne staval štvorpruh. Netvrdím však, že časom tu nemôže byť, ale nateraz len polovičný profil. Skutočne nemôžeme mrhať financiami a stavať nadštandardne. Skrátka, budujeme to, na čo máme.“

Ladislav Dudáš pripomenul, že výstavba polovičného profilu znamená 20 – 30-percentnú úsporu v porovnaní s plným profilom. Tiež ozrejmil, že pri výstavbe polovičného profilu sa počíta s tým, že raz sa môže dobudovať na štvorprúdovku. Potvrdil to aj Peter Muránsky.

„Keď sa pripravuje polovičný profil, tak všetky preložky a mosty sa riešia v príprave na štvorpruh. Skutočne tam chýba už len dobudovanie cesty. Aj výkup pozemkov prebieha tak, akoby sa mal stavať štvorpruh. Takže ľudia sa nemusia obávať, že ak by sa raz začal budovať plný profil, tak ten polovičný sa rozrýpe a znehodnotí.“ Odpovedal aj na otázku konkrétnych termínov. „Ak všetko pôjde podľa plánu a bude zabezpečené financovanie, tak úsek Mýtna – Lovinobaňa – Tomášovce sa zač-ne stavať v prvej polovici budúceho roka. Cesta by mohla byť uvedená do prevádzky v júni 2020. Začiatok výstavby úseku Zacharovce – Bátka, Bátka – Figa je naplánovaný na rok 2019.

Výstavbu zdržiavajú aj špekulanti

S výstavbou diaľnic je nerozlučne spätý aj výkup pozemkov. Nie vždy býva jednoduchou záležitosťou. Plánované termíny veľakrát oddialia špekulácie.

„Treba si uvedomiť, že veľakrát aj my sami, ktorí voláme po rýchlostných cestách a nadávame, že sa nestavia, prispievame k odďaľovaniu termínov. Vždy sa nájde niekto, kto chce s pozemkami kšeftovať, nehľadiac na celospoločenský záujem. Čo sa týka Novohradu, tak tu sme mohli byť už o tri mesiace ďalej, nebyť dvoch pánov z Tomášoviec, ktorí sa všemožne bránia predať svojich pár metrov štvorcových a v podstate tak sabotujú výstavbu. Tiež všetci čakáme na dohodu Zvolena so Sliačom, pretože je veľmi dôležitá,“ povedal Greksa.

Ceglédy: Na ťahu sú politici

Z diskusie v Rimavskej Sobote vyplynulo, že diaľničiari sú pripravení stavať a dodržať termíny. Závislí sú však od finančných možností. Podľa slov Valenta má aj minister Érsek záujem, aby bola R2 postavená, no zdôraznil, že ekonomika je dôležitá. Všetko je to teda o peniazoch.

„O tom rozhodujú ľudia v parlamente, takže to sú tí, na ktorých musíme viac tlačiť. Všetci vieme, že R2 je potrebná a na ťahu sú páni v parlamentných kreslách,“ zakončil moderátor a zástupca organizátora diskusie Radovan Ceglédy.