RIMAVSKÁ SOBOTA. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote je plné zaujímavých, dokonca aj záhadných príbehov. Jeden je spätý s piatimi figurínami, ktoré vyrobili v roku 1906 podľa fotografie zachytávajúcej ľudí z Veľkého Blhu. Dve z nich sú aktuálne súčasťou výstavy, ktorú múzeum pripravilo v rámci osláv 135. výročia svojho vzniku.
Veľa objasnila aj korešpodencia
Pytačky. Tak sa volá čiernobiela fotografia z roku 1905, ktorá o rok neskôr putovala do továrne na výrobu hračiek Huga Werthera v maďarskej Békéscsabe. Odosielateľom bol Ján Fábry, vtedajší riaditeľ múzea.
„Po rokoch hľadania vhodných výstavných priestorov sa v roku 1905 múzeum presťahovalo na druhé poschodie niekdajšieho rimavskosobotského gymnázia. Tu začal Ján Fábry pripravovať a inštalovať stálu expozíciu, súčasťou ktorej mala byť aj národopisná časť. V rámci nej plánoval vystaviť figuríny mužov a žien v ľudovom odeve z Veľkého Blhu v životnej veľkosti,“ informoval Alexander Botoš, vedúci vedecko-odborného oddelenia GMM a kurátor spomínanej výstavy. Zároveň pripomenul, že vlani sa podarilo objaviť Fábryho korešpodenciu s kňazom reformovanej cirkvi vo Veľkom Blhu Pálom Csabayom. Z nej vyplynulo, že figuríny mali byť vyrobené podľa skutočných ľudí.
Fábry chcel navodiť atmosféru živého obrazu
Na fotografii zachytávajúcej pytačky je päť Veľkoblhovčanov. Ich mená sú na jej zadnej strane: Štefan Kovács („bakter“), Ján Kovács (ženích), Borbála Kovács (mladá žena), Alžbeta Szabó (staršia žena), Manci Vitalius (nevesta).
„V hlásení o činnosti múzea z roku 1905 sa Ján Fábry zmienil, že nemá v úmysle vystaviť bezduché figuríny. Chce, aby ich tváre odrážali skutočné emócie a aby scéna pytačky pôsobila na návštevníkov ako živý obraz. Figuríny boli skutočne v roku 1906 vyrobené a nachádzajú sa v zbierkovom fonde múzea. Dve sú kompletné. Z troch sa uchovali len torzá, no napriek tomu sú stále vhodným doplnkom expozície a výstavných priestorov múzea,“ ozrejmil Botoš.
Tradičný odev, do ktorého boli figuríny odeté, pochádzal tiež z Veľkého Blhu. Je z druhej polovice 19. storočia. „Výnimkou sú dva páry čižiem z kordovánu pre dievča a mladú ženu aj súkenná halena, ktoré sa dali ušiť pre potreby danej expozície,“ upresnil kurátor.
Múzeum a neskôr aj my sme pátrali po žijúcich potomkoch ľudí z fotografie. Zatiaľ márne. „Budeme radi, ak sa nám ten, kto spozná svojich predkov na fotografii, prihlási. Doplní tak zaujímavú časť jedinečnej mozaiky, ktorá bude pre našich návštevníkov ešte atraktívnejšou,“ zakončila Oľga Bodorová, riaditeľka GMM.
Návštevníci múzea si figuríny môžu pozrieť v rámci výstavy, ktorá bude sprístupnená do 30. novembra.
