RIMAVSKÁ SOBOTA. Zrekonštruované námestie Mihálya Tompu v Rimavskej Sobote slávnostne otvoria vo štvrtok 28. septembra o 11:00. Súčasťou osláv bude podľa internetovej stránky mesta aj slávnostné odhalenie zrekonštruovanej sochy básnika Mihálya Tompu, ktorá je opäť umiestnená na svojom pôvodnom mieste z roku 1902.
Rekonštrukčné práce na námestí Mihálya Tompu sa začali v roku 2016 na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva v Rimavskej Sobote. Námestie je postavené podľa všetkých estetických kritérií doby. Starší názov námestia je Husárske námestie, ktorý dostalo podľa tu stojaceho Husárskeho hostinca. Na starom Husárskom námestí bolo pred oslavami milénia trhovisko, na ktorom sa predávala úroda a dobytok. Priestor prestal trhovisku vyhovovať a následne ho premiestnili na dolný koniec mesta. Zasadnutie Gemersko – malohontskej stolice rozhodlo, že na mieste Husárskeho hostinca bude postavená nová budova stoličného úradu a socha Mihálya Tompu. Zaujímavosťou je, že námestie sa v rokoch 1945 až 1968 volalo Stalinovo námestie, potom jeden rok Dubčekovo a od roku 1969 do roku 1990 Námestie Červenej armády.
Sochu básnika Mihálya Tompu vytvorenú gemerským sochárom Barnabásom Hollóm slávnostne odhalili 4. júna 1902. V roku 1946 ju zrútili vandali a následne ju umiestnili v Gemersko-malohontskom múzeu, pričom v roku 1957 ju premiestnili do Mestskej záhrady. V roku 1994 sochu umiestnili späť na námestie Mihálya Tompu, ale nie na pôvodné miesto z roku 1902. Na svoje pôvodné miesto sa socha vrátila až v tomto roku.
Mihály Tompa bol maďarský básnik a farár reformovanej cirkvi. Bol synom chudobného čižmárskeho majstra a po smrti matky ho vychovávali starí rodičia v Igrici. Na podnet učiteľa ho starí rodičia zapísali do kolégia v Šarišskom Potoku. V roku 1838 opustil rodné mesto a pracoval na viacerých miestach. Od roku 1847 pôsobil ako kalvínsky kňaz v Behynciach, neskôr krátky čas v Keleméri a nakoniec v Chanave, kam sa presťahoval po revolúcii, kde 30. júla 1868 zomrel.
