RIMAVSKÁ SOBOTA. Rozsiahle zbierky Gemersko – malohontského múzea v Rimavskej Sobote (GMM) obohatil ďalší cenný exponát. Je ním dielo zobrazujúce troch významných politikov bývalého Československa. Múzeum ho vystaví ako predmet mesiaca november.

„Na obraze s optickou ilúziou môžu návštevníci vidieť fotografie Eduarda Beneša, Tomáša Garriguea Masaryka a Miroslava Rastislava Štefánika. Bol zhotovený približne v rokoch 1918 – 1922,“ informovala Anita Tóthová, historička GMM s tým, že obraz bol múzeu darovaný v roku 2016. Vlastnila ho rodina Alojza Skočovského, ktorá sa v roku 1922 risťahovala z moravsko – slovenského pohraničia do Rimavskej Soboty.
Obraz bude vystavený od 2. do 30. novembra 2017.
Štefánik, Masaryk, Beneš
►Miroslav Rastislav Štefánik (1880 - 1919) bol slovenským vojakom, politikom a diplomatom. Podieľal sa na sformovaní československého zahraničného odboja i na založení prvej Československej republiky. V prvej svetovej vojne bojoval na západnom fronte ako pilot. Štefánik zomrel v roku 1919 počas leteckej havárie pri Bratislave.
►Tomáš Garrigue Masaryk (1850 - 1937) bol český politik, filozof, novinár, prvý prezident Československa a jeden zo zakladateľov prvej Československej republiky. Počas prvej svetovej vojny emigroval do zahraničia, kde pracoval na vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov. V roku 1916 v Paríži, spolu s Benešom a Štefánikom, založil Česko-slovenskú národnú radu ako dočasnú vládu. V roku 1918 mal zásluhu aj na príprave Pittsburskej dohody. 18. októbra 1918 vydal vo Washingtone Vyhlásenie o nezávislosti Česko-Slovenska, a tak založil vytvorenie samostatného československého štátu. Stal sa prezidentom novozaloženej republiky a túto funkciu plnil až do roku 1935.
►Eduard Beneš (1884 - 1948) bol českým politikom, prezidentom Československa a predstaviteľom československého odboja. V rokoch 1918 - 1935 zastával funkciu ministra zahraničných vecí prvej Československej republiky, v rokoch 1921 - 1922 bol predsedom vlády a od roku 1935 do 1948 bol prezidentom štátu. Beneš pred vypuknutím druhej svetovej vojny v roku 1938 odišiel do zahraničia. V Paríži založil Československý národný výbor, ako orgán zahraničného odboja, následne v Londýne vytvoril exilovú vládu a stal sa exilovým československým prezidentom. Na konci vojny uzavrel s Moskvou dohodu a bol prezidentom i novovzniknutej republiky. S jeho menom súvisia aj tzv. Benešove dekréty, teda právne predpisy s mocou zákona, ktoré upravovali znárodnenie priemyslu a konfiškácie majetku Nemcov, Židov, Maďarov, zradcov a kolaborantov.
Anita Tóthová