Sobota, 13. august, 2022 | Meniny má Ľubomír

Ako sa v Hradišti Cigánov zastali, ľebo sa to porédňi ľiďé

Cigánka Róža sa na obálku knihy dostala a jej manžel v popularite tiež nezaostával.

Ňaňa Róža s Bábuľou.Ňaňa Róža s Bábuľou. (Zdroj: ARCHÍV)

HRADIŠTE. V knihe Hradište nachádza čitateľ množstvo zaujímavých informácií, ale aj príbehov z minulosti. V niektorých kapitolách autorka Anna Semenčíková spolu s Mišom Šestákom a ďalšími, približuje život tamojších Cigánov. Prví sa v regióne objavili niekedy po roku 1725. V Hradišti sa im dovolili usadiť zemepáni Szentivániovci. Súpis Cigánov v okrese Fiľakovo z roku 1775 vykazuje pre Hradište jednu štvorčlennú rodinu. Rímskokatolícke matriky farnosti v Brezničke v rokoch 1787 až 1810 zase uvádzajú šesť pokrstených rómskych detí s priezviskom Berky a v rokoch 1802 až 1806 dve deti s priezviskom Bota.

SkryťVypnúť reklamu

V kronike opísal v roku 1935 Július Mézeš príchod Cigánov do Hradišťa takto: „Prvý Cigán, ktorý prišiel do Hradišťa z Cinobane, sa menoval Laco, usadil sa v jarku pri Henžeľovcoch. Aby sa ho zbavili, zapálili mu búdu. Cigán bol nezlomný, postavil si novú, i tú mu zapálili. Na to sa prisťahoval na miesto, kde majú domy terajší Cigáni, istý Klanko z Málinca, asi pred 50 rokmi. K jeho sestre ňani Zuze sa priženil Hengáč, tiež z Málinca, a mali tri deti. Brat Klankov mal Balogovcov Mišunta, Lojza a Paulínu. Rod Mišuntov sa tak rozmnožil, že len ich je nateraz osemnásť a všetkých Cigánov asi šesťdesiat. Za pár desiatok rokov bude mať Hradište s nimi nie malé starosti. Živia sa muzikantstvom, známy je zvlášť Berci. Robia váľky, nádenníčia a žobrú.“

SkryťVypnúť reklamu

Ako sa Róža na obálku knihy dostala

Podľa obyvateľov Hradišťa, bola Mézešova predpoveď mylná. S tunajšími Cigánmi nikdy problémy neboli. Mnohí si u nich dávali vyrobiť váľky pre svoje obydlia. Na ich výrobu bola potrebná dobrá hlina. Získavala sa v miestnej časti Ivánka, ktorej vlastníkom bola obec. Za hlinu sa neplatilo, len za prácu výrobcom. Najznámejšia a najdlhšie pôsobiaca výrobkyňa bola ňaňa Róža.

Róža, ako ju všetci volali, bola zaujímavou postavou v dedine. Okrem výroby váľkov chodila často ľuďom z dediny pomáhať pri okopávaní, prípadne pri iných prácach okolo hospodárstva. Najviac sa však v dedine preslávila „noséňin Bábuľi“ – vynášaním Moreny na Smrtnú nedeľu. Do kríža spojila dve drevené tyče, z handier urobila na vrchu guľu predstavujúcu hlavu, na ktorú „uvejzala aj ručník“ a na vodorovnú tyč, akože ruky, povešala rôzne handry, to mali byť šaty. Celou dedinou ju niesla vysoko nad hlavou, držiac za spodný koniec dlhšej tyče a kričala: „Zimu taňesémo, ľeto doňesémo.“ Na dolnom konci poľa Borošov ju hodila do potoka. Ako išla dole dedinou, postupne sa k nej pridávali deti, až z nich bol poriadny kŕdeľ. Keď Róža s Bábuľou skončila, vošla do prvého domu a potom do každého ďalšieho spievajúc nábožnú pieseň: „Poďakujme Kristu Pánu a vzdávajme česť a chválu jemu.“ Od každej gazdinej dostala jedno čerstvé vajce. Ňaňa Róža bola dlhé desaťročia neodmysliteľnou súčasťou prípravného obdobia k Veľkej noci. Nečudo, že fotografia ňani Róži, bábuľe a kŕdľa detí sa dostala aj na obálku knihy Hradište.

SkryťVypnúť reklamu

Lojzovi slama na chrbte horela

Ani Róžin muž nezaostával v popularite. Aj on chodil pomáhať gazdom v dedine. V zime chodil skoro do každej rodiny rúbať drevo a zo stohov vyťahovať slamu, ktorú nosil do maštalí. Raz si na chrbte niesol slamu domov do postele a báči Pupúš mu ju na chrbte zapálil. Lojzo sa zľakol, slamu zahodil a rovno za ním. Po ceste zdrapil vidly a začal báčiho naháňať. Keby sa báči Pupúš neskryl do maštale medzi kone, ktoré huckal na Lojza, bol by mu tými vidlami hádam aj pomasíroval chrbát. Lojzo vyhútal inú odplatu. Staral sa báčimu Pupúšovi o kone. Koncom leta na gangu dozrievali paradajky na pretlak. Lojzo si v maštali nakechlil tvár paradajkou, došiel za báčim a hovorí: „Kkk-kko-ko-ko-ma, kkobola ma kko-ko-kopela!“ Báči Pupúš sa veľmi zľakol, lebo Lojzo mal masku dobre spravenú, ani jedno jadierko z paradajky nemal na tvári. Už začal kone priahať, že idú k doktorovi, keď Lojzo vykoktal: „Kkoma, pa-paradičke!“

Hradištskí Cigáni chodili po dedine a priľahlých osadách aj pri iných príležitostiach. Boli neodmysliteľnou súčasťou veľkonočného pondelka, kedy chodili po domoch zahrať pár pesničiek. Janči Oláh si pri tejto príležitosti zvykol otáčať basu naopak. V domácnostiach im poliali a pohostili ich. Ak sa pripili, zvykli sa po ceste hore dedinou aj hlasno hádať.

Pre slabú výplatu sa skoro pobili

Na Nový rok sa často so spevom vo dvore alebo pod oknami domov zjavili Cigánky a veruže pekne spievali: „Rok nový zase k nám prišél, v nemž má býti každý vesél, rádujme se, veselme se v tomtó novém roce.“ Za spievanie dostali vypiť, keď už mali dosť, pálenku si zlievali do fľaštičiek, ktoré nosili so sebou. Koláče si odkladali do tašky.

Veselé príhody sa viažu aj k cigánskym hudobníkom. Do Obecnej kroniky jednu zapísal Martin Žilák: „Na svadbe sa ľudia veselili, spievali, nechybela ani muzika. Aj pre ňu sa vyšlo s tanierom, aby do taniera každý dal. Starejší zacengal a prehlásil: ‚Nemóžeťe povédaťi, že sa naší muzikanťi planí. Navozaj hraju dobre a misímo sa jin za jich dobrú muziku aj odmeňiťi. Navrhujen, abe chlapi daľi do taňéra po 10 grajcárí a žene po 5 grajcárí.“ Muzikant nadskočil a vytkol starejšiemu: „A čó že je to, či je to pláca za takú muziku? To je málo. Bodaj ván, pán staréši, rohe narósle!“ Vyskočil aj starejší a zahromžil na Cigána: „Čó si to povédav, te somár?“ Muzikant sa opravil: ‚Ešte že čó, pán staréši, ňi vám! Aľe abe vo vašon chľéve narósle rohe. Abe sťe mali volke.“

Ani jeden Cigán neodíde

Z hudobníckych historiek je aj tá, ktorú zažili muzikanti z kapely Jančiho Muchu. Nemali dosť hudobníkov, a tak keď išli hrať na zábavu, museli si zavolať Cigánov, aby boli aspoň piati. Medzi inými s nimi chodil aj Barna Sabó, ktorý hral na kontra husle – bráče. Keď sa raz vracali zo zábavy z Vrchov, brechal do nich z dvora pes, ktorému dali domáci meno Cigáň. Gazda ho chcel utíšiť, tak naňho kričal: „Naháš to, Cigáň, ticho budeš!“
Na to sa Barna otočil a vraví: „Toto že je Cigán? Tu máš bráče, nech zahrá, keď je Cigán!“

V roku 1944 malo Hradište na mále. Hnev Nemcov sa mohol ľahko obrátiť aj na tunajších Cigánov. V obci sa traduje i to, že keď vládny komisár Michal Hronec Gáborove dostal za Slovenského štátu z vrchnosti príkaz určiť niekoľkých Cigánov na odvoz do koncentračného tábora, vyhlásil: „Z našé ďeďine ňeodíďe aňi edon Cigán, ľebo sa to porédňi ľiďé, živej sa pocťivó robotó a ňikomu nič ňerobej.“ Či to bolo takto alebo inak, je dnes už ťažko dokázať. Faktom je, že z Hradišťa neodišiel nik, dokonca ani Paľo Krivý, pôvodom žid, telesne aj duševne postihnutý.

Najčítanejšie na My Novohrad

Inzercia - Tlačové správy

  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  2. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  3. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  4. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  5. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  6. Prehľad a automatizácia
  7. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  8. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  2. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  3. Z vývoja paliva pre Formulu 1 ťažia aj bežní vodiči
  4. Trenčín potrebuje nový impulz!
  5. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  6. Sezóna slovenského ovocia je v plnom prúde
  7. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  8. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  1. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 14 430
  2. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 10 952
  3. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 10 910
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 618
  5. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 6 318
  6. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 4 751
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 3 356
  8. Kde u nás kúpite domácke potraviny 2 877

Blogy SME

  1. Miroslav Galovič: Cykloleto 2022. Časť 3 - Budatínsky hrad. Exteriér a park.
  2. Štefan Vidlár: My dúchotci
  3. Maťo Chudík: Nedopovedané príbehy
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov?
  5. Tupou Ceruzou: Igor, poď už dole!
  6. Ján Škerko: Sulík alebo Matovič? Kto to myslí so Slovenskom dobre a kto nie
  7. Marian Nanias: Jadrová energia – Olivia Newton-John - úžasná umelkyňa – úžasná rodina.
  8. Ján Šeďo: Okrem vlády nás dobehla aj iná pohroma - Covid a nepára sa s nami.
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 129 595
  2. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 14 026
  3. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 10 675
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 9 875
  5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 804
  6. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 7 851
  7. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 651
  8. Ingrid Tkáčiková: Poslanec Kuriak, ďakujem, že viem to, čo na Slovensku nechcem 3 364
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Novinky z MY regióny.

TOP správy z regiónov: Prehľad najzaujímavejších informácií a najčítanejších správ z MY Regióny v uplynulom týždni.


12 h
Budova Novohradskej knižnice sa v rámci dvoch etáp dočká vynovenej fasády.

Stane sa tak v dvoch etapách.


13 h
Jeden z úsekov cesty medzi Svidníkom a Mičakovcami.

Trasa medzi Rimavskou Sobotou a Tornaľou sa tak predĺži o takmer 20 kilometrov.


TASR 14 h
Sklársky majster Dušan Garaj a jeho pomocníci pri peci v Dolnej Bzovej.

Predvedú ju novohradskí sklári. Podujatie ponúkne aj ďalšie sprievodné akcie.


TASR 14 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Jeden muž sa pobytu za mrežami vyhýba už 14 rokov.


11. aug

Väčšina hľadaných sa skrýva, pretože na nich bol vydaný príkaz na zatknutie.


11. aug

Na Horehroní ožívajú švajčiarske električky.


10. aug

Ak nosíte vodu z potoka vo vedrách, nič sa nedeje, ak využijete čerpadlo bez schválenia štátnej vodnej správy, ide o nepovolený odber, hrozí vám pokuta.


18 h

Blogy SME

  1. Miroslav Galovič: Cykloleto 2022. Časť 3 - Budatínsky hrad. Exteriér a park.
  2. Štefan Vidlár: My dúchotci
  3. Maťo Chudík: Nedopovedané príbehy
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov?
  5. Tupou Ceruzou: Igor, poď už dole!
  6. Ján Škerko: Sulík alebo Matovič? Kto to myslí so Slovenskom dobre a kto nie
  7. Marian Nanias: Jadrová energia – Olivia Newton-John - úžasná umelkyňa – úžasná rodina.
  8. Ján Šeďo: Okrem vlády nás dobehla aj iná pohroma - Covid a nepára sa s nami.
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 129 595
  2. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 14 026
  3. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 10 675
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 9 875
  5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 804
  6. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 7 851
  7. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 651
  8. Ingrid Tkáčiková: Poslanec Kuriak, ďakujem, že viem to, čo na Slovensku nechcem 3 364
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu