LUČENEC. Na kvalitnú slivovicu nedá dopustiť. Tvrdí, že keď sa pije s mierou, je liekom. No a o tom, že Tibor Tatárka z Lučenca má doma skutočne prvotriedny destilát, niet pochýb. Veď získať štyri ocenenia na jednej súťaži, to už o niečom svedčí.
Hodnotil Slovenský rád rytierov destilátov
V prípade Novohradčana sa dá povedať, že išiel, videl, zvíťazil. Aj napriek tomu, že kamaráti jeho slivovicu chvália už nejaký ten rok, do súťaží sa nehrnul. Páli už vyše tri desaťročia a za ten čas absolvoval len dve súťaže.
„Mňa teší, keď niekoho môžem obdarovať svojou kvalitnou pálenkou alebo keď ma niekto pochváli, že tá moja slivovica je lahodná,“ podotkol Tatárka, ktorého destilát zožal pred štyrmi rokmi úspech v Maďarsku a tento rok si slová uznania vypočul aj v Lukovištiach. Stenu nad sudmi, v ktorých zvyknú kvasiť slivky, zdobia štyri diplomy. Všetky sú zo súťaže Lukovišťský kalíščok 2017.
„Ovocné destiláty z nášho kraja hodnotila porota v šiestich kategóriách: slivovica, jablkovica, hruškovica, čerešňovica, záhradná zmes a iné ovocie,“ ozrejmil Tatárka s tým, že do súťaže bolo prihlásených až 262 vzoriek. „Senzorické hodnotenie bolo dvojkolové, keď najskôr hodnotilo trinásť laických komisií. Potom sa svojej úlohy zhostil Slovenský rád rytierov destilátov, ktorý určil víťazov jednotlivých kategórii aj šampióna.
Slivovicou kedysi aj liečili
Debut Tibora Tatárku na spomínanej súťaži bol úspešný. V kategórii slivovica získal štyri diplomy – zlatý, strieborný a dva bronzové. Pri otázke ohľadom zrodu svojho kvalitného destilátu, sa v spomienkach vrátil do čias svojho detstva.
„Zima bola tradične časom zabíjačiek. Počas tejto udalosti bývalo na dvoroch rušno už skoro ráno. Pamätám si, že gazdiná vždy vyšla za chlapmi s táckou v ruke. Dookola boli štamperlíky, v strede butilka so slivovicou. Bez toho sa zabíjačka nesmela začať,“ pripomenul a zdôraznil, že pitie ovocných destilátov je odjakživa súčasťou našej gastronomickej kultúry.
„Stredoeurópske národy ju poznali už v stredoveku, kedy ju používali na liečenie. Na území našej krajiny vznikla prvá pálenica v roku 1438 v Bardejove, neskôr v Bratislave. O slivovici dejiny prvýkrát písali v roku 1684, potom v 18. storočí,“ načrel do histórie.
Dôležité je kvalitné ovocie
Kvalita nemá byť len vo fľaši, ale predovšetkým najprv v sude. Tibor sa už roky drží tejto zásady. „Ak chcem kvalitnú slivovicu, musím mať dobre dozreté slivky a dobrú odrodu, akou je aj tá bystrická. Základom kvalitného destilátu je dobrý kvas. Ja veruže slivky po jednej preberám a umývam. Potom ich odstopkujem a odkôstkujem. Nedostatočne dozreté skončia v kompóte. Zhnité, respektíve plesnivé hodím do koša. Do kvasnej nádoby sa skutočne dostane len zdravé, dozreté, ba až prezreté ovocie.“
Slivky v sude neznamenajú koniec roboty. Treba kontrolovať kyslosť a zásaditosť kvasu. Tibor uprednostňuje riadené kvasenie.
„Keď je potrebné, tak ph nastavím na ideálnu hodnotu 2,8 -3,2. Kvas zaočkujem vínnymi kvasinkami, pridám enzýmy, prípadne aj živnú soľ. Cukor nepridávam nikdy. Dôležité je, aby pri fermentácii nevznikli kyselina octová a maslová.“ Odborník na destiláty zároveň pripomenul, že pre kvasenie je potrebné zabezpečiť prostredie s teplotou 15 – 22 stupňov Celzia. Do sudov tiež netreba zbytočne nazerať, aby kvas nezoxidoval. „Keď sa kvasenie skončí, nádoby hermeticky uzavriem.“
V Divíne našiel odborníka
Šikovný Lučenčan robí slivovicu vždy len z jednej odrody slivky. „Konzument by mal cítiť chuť a vôňu, ktoré sú pre každú odrodu jedinečné.“
Predtým pálil v Lučenci, teraz vozí kvas do Divína. „Je tam dvojkotlová pálenica a predovšetkým dobrý odborník. Júliusa Šima zdobia 36-ročné skúsenosti s pálením. Viem, že odtiaľ odídem vždy s kvalitnou slivovicou,“ zakončil Tatárka.
