LUČENEC. Silový trojbojár Tibor Pukáč sa počas dvoch mesiacov predstavil na dvoch majstrovstvách sveta. Najskôr premiérovo súťažil pod federáciou GPC v Trutnove (16. – 23. 9). V konkurencii okolo 700 pretekárov z 35 krajín sa mu podarilo dosiahnuť hneď tri úspechy.
Tibor Pukáč. (zdroj: Archív T.P.)
Siláci lámali rekordy a brali majstrovské tituly Čítajte „S výkonom 695 kilogramov som sa vo svojej kategórii stal majstrom sveta a stanovil som dva svetové rekordy – v drepe s váhou 277,5 kilogramov a v tlaku na lavičke s váhou 171 kilogramov,“ priblížil 46-ročný Lučenčan, ktorého dosiahnuté úspechy zaskočili. „Nepoznal som pretekárov v tejto federácii a preto som ani nedúfal, že dosiahnem také výborné umiestnenie. Okrem mňa do Trutnova vycestovali aj kolegovia z lučeneckého klubu Pro Body & Metal Militia. Titul majstra sveta v tlaku na lavičke (raw) si tam vybojoval aj Erik Susztay. Tam Nguyen si vytlačil 2. miesto, takže všetci sme dosiahli výborné výsledky,“ doplnil Pukáč.
Trutnov bol prípravou na majstrovstvá sveta federácie WUAP (17.-22.10.), kde chcel Pukáč obhájiť vlaňajší zisk majstrovského titulu. Cieľ sa mu však splniť nepodarilo. „Nepodal som taký výkon, ako som očakával. Po Trutnove ma položila smrteľná choroba mužov – soplík – takže som dlhšie netrénoval. V Prahe ma predbehol Švajčiar, ktorý lámal rekordy a vyhral aj absolutku. Prehral som tak s najlepším pretekárom a aj keby som išiel na 105 percent, proti nemu by som nemal šancu.“
Kristián Slíž púta pozornosť Čítajte Tibor Pukáč sa k silovému trojboju sa dostal cez vzpieranie, s ktorým začal po vzore svojho úspešného otca. V súčasnosti sa môže pochváliť titulmi majstra Slovenska, Európy aj sveta, ktoré si vybojoval aj napriek tomu, že jeho súťažnú kariéru v tridsiatke zastavilo onkologické ochorenie. „Bral som to ako rutinné vyšetrenie. Po oznámení výsledkov som ostal zaskočený, ale nepoložil som sa. Som si istý, že moju reakciu a myšlienky ovplyvnil aj šport. Našťastie, po polroku som sa vyliečil a rakovina sa nevrátila. Okrem športu za to vďačím aj Bohu a mojej rodine, ktorá za mnou stále stojí a podporuje ma, hoci nejde o lacný šport. Pretekári si cestu, ubytovanie aj štartovné hradia sami, takže som vďačný za každú sponzorskú pomoc,“ povedal trojbojár, ktorého snom je výkonnostne rásť. „Tituly sú krásne, ale chcem byť stále lepší, dodržiavať životosprávu a športovať, kým budem vládať,“ uzavrel.
