LUČENEC. Janke Slávikovej už v detstve učarovali rôzne ručné práce. Umeleckou zručnosťou oplývajú jej rodičia a fantázii a kreativite nechali rozlet aj u svojej dcéry. „Všetko, čo som si vymyslela som mohla vyrábať. Taviť cvočky, s kožou všeličo robiť, s maminou sme plietli, vyšívali,“ spomína na svoje tvorivé detstvo šikovná rusovláska.
Rodičia pracovali v sklárňach. Otec ako stolár, mamka maľovala sklo. Vždy keď Janka prišla za nimi do práce, mohla sa kochať krásou navôkol, ale najmä, mohla kresliť, tvoriť a dokonca navrhovala ornamenty, ktoré sa neskôr použili vo výrobe.
Čím menšie, tým lepšie
Ako rástla, prichádzala do kontaktu s rôznymi materiálmi a technikami. Najradšej pracuje s textilom a polymérom. Práve z neho dokáže upiecť nádherné šperky, ozdoby a všeličo iné. „Čím sú tie veci menšie, tým ma to viacej baví,“ zasmeje sa a ukáže na drobné kvietky, s ktorými sa popri rozhovore zabáva.

Prvýkrát sa s týmto materiálom stretla na jarmoku. V jednom zo stánkov obdivovala jeho prekrásne farby, ktoré ju doslova fascinovali. Samozrejme, obchodné tajomstvo, odkiaľ zvláštny materiál kupuje, predávajúca neprezradila. Tak sa začalo internetové pátračstvo, až kým neobjavila zázračnú hmotu, ktorú okamžite musela mať.
Vyznačuje sa jedinečnosťou
Vzdeláva sa najmä prostredníctvom kníh. „Viem, že bez internetu to dnes nejde, ale ja aj tak potrebujem ten dotyk, držať a vnímať knihu, to je môj veľký inšpiračný zdroj.“ Okrem toho nachádza inšpiráciu v prírode. Miluje domčeky v údolí, o ktorých spieval František Krištof Veselý, v jej výrobkoch sa objavujú lienky, vtáčiky, prírodné motívy. Tvorbu ovplyvňuje aj to, aké je ročné obdobie, akú hudbu momentálne počúva, ako sa cíti. „Sú dni, keď neviem vytvoriť absolútne nič, nemám nápad, alebo sa mi nedarí. Nič sa mi nepáči, potom to rozstrihám a hodím do koša,“ prizná úprimne.

Spájaním techník a materiálov sa dostala k ozdobovaniu oblečenia. Snaží sa ho dotvoriť rôznymi aplikáciami. Niekedy doslova umelecké dielo vznikne čisto z praktického dôvodu, napríklad potrebou prekryť dieru. Z obyčajnej košele, alebo sukne pod jej rukami vznikne jedinečný kúsok, aký iná žena zaručene vo svojom šatníku mať nebude. A čo je pre ženu viac, ako byť výnimočná?
„Keď som bola malá, bola som zaťažená na široké sukne. Keď sa nekrútila až po plecia, tak to pre mňa ani nebola sukňa. V obchodoch vtedy nebola taká ponuka takže mamina všeličo recyklovala, prešívala. Asi to mám po nej,“ myslí si skromne.
Polymér ju fascinuje
Zo starej sukne dokáže vytvoriť štýlovú kabelku, z chlpatej mikiny je vo chvíli ovečka na mojkanie pre detičky. Starý sveter zmení na nohavice. Keď zoberie do rúk nejaký materiál v hlave jej už beží predstava, čo by z neho mohlo vzniknúť. „Niekedy je konečný efekt úplne iný, ako si pôvodne vymyslím. Počas toho ako robím mi napadne, že ešte toto by som mohla dorobiť, dotvoriť, gombík hľadám aj polhodinu, alebo si ho upečiem z polyméru. Celé je to také hravé, baví ma to,“ usmieva sa spokojne. Každému by dopriala prácu, ktorá ho baví a napĺňa. Myslí si, že práve to je jedna z vecí, ktorá robí ľudí šťastnými.

Polymér kreatívnu ženu zaujal tým, že sa s ním dá doslova čarovať. Dá sa kúpiť v rôznych farbách, ktoré sa dajú kombinovať a miešať. „Je to nádherne farebné. Tieto farby, s ktorými sa hrám, mi robia veľmi dobre na dušu.“
V poslednej dobe sú najžiadanejšie folklórne motívy, modrotlač. Kombinácia rifľoviny a čipky. „Stalo sa mi, že som na zákazku robila tašku. Pani si doniesla nohavice, z ktorých som ju vyrobila. Bola veľmi spokojná a tak chcela ešte ďalšie dve, ktoré chcela darovať. Samozrejme, že každá bola úplne iná. Povedala mi, že nevie, ktorú má darovať, keďže sa jej všetky páčia. Asi si ich nechala všetky,“ teší sa zo spokojnosti svojich zákazníkov.
Svoje zručnosti posúva ďalej
O výtvory z jej dielničky je veľký záujem práve preto, že každý jeden kúsok je jedinečný a výnimočný. „Keď tvorím na zákazku pre konkrétnu osobu, snažím sa o nej zistiť čo najviac. Aby som vedela, čo by sa jej mohlo páčiť a tomu prispôsobím aj farby a motívy.“ Najradšej má, keď zákazník dá na jej vkus. Vtedy dokáže maximálne popustiť uzdu svojej fantázii.

Svoj talent a skúsenosti sa snaží odovzdávať nielen prostredníctvom svojich výrobkov. Začala organizovať tvorivé dielne pre dospelých aj pre deti. „Keď som bola malá, nevedela som komunikovať s mladšími deťmi. Teraz, čím som staršia, tým viac obdivujem detskú šikovnosť a kreativitu. Dávajú mi takú energiu a silu. Mnohé deti, keď ku mne prídu, nevedia ani niť navliecť do ihly a tu sa tak prejavia, že to je až neskutočné,“ uzavrela inšpiratívna žena.