RIMAVSKÁ SOBOTA. O smutných a krutých osudoch ľudí, ktorí prežili zajatecké tábory na Ukrajine po skončení 2. svetovej vojny, porozpráva Vladimír Lehotai z Uzovskej Panice. Na besede v Gemersko-malohontskom múzeu (GMM) v Rimavskej Sobote v pondelok 27. novembra o 14:00 priblíži aj vlastné skúsenosti a zážitky z výskumnej cesty na Ukrajinu, z doneckej oblasti, z oblasti bývalých zajateckých táborov. Ako informovala PR referentka GMM Martina Oštrom Mareková, v múzeu môžu záujemcovia až do konca januára vzhliadnuť autorovu výstavu Malenkij robot (1945 – 1949). V zajatí sovietskych lágrov.
Lehotai už desiatky rokov zhromažďuje informácie o lágroch od bývalých väzňov. Od detstva prejavoval o tému veľký záujem, pretože aj jeho príbuzní boli odvlečení. V roku 2011 dokonca odcestoval na Ukrajinu, aby na vlastné oči videl miesta bývalých zajateckých táborov. Výsledky jeho výskumu boli v roku 2015 publikované v zborníku GMM Gemer-Malohont a tento rok spolu s fotografiami a dokumentárnym videofilmom prezentované na výstave.
Témou autorovej výstavy v GMM sú udalosti po skončení 2. svetovej vojny, keď na oslobodené územie Slovenska prichádza Červená armáda a na základe rozkazu číslo 0060 má odvliecť civilných občanov nemeckého a maďarského pôvodu z územia Maďarska a z južnej časti Československa do Sovietskeho zväzu na nútené práce, na takzvaný "malenkij robot", čo v preklade znamená malú robotu. Týkalo sa to predovšetkým obcí Veľký Blh, Uzovská Panica, Štrkovec, Včelince, Abovce, Hubovo, Lenka, Riečka, Kráľ a Tornaľa.
„Povedali im, že pôjdu do Miskolca na dva týždne odpratávať ruiny a onedlho sa vrátia domov. No mnohí sa už nikdy nevrátili. Boli odvlečení na Ukrajinu, cestovali 17 dní v dobytčích vagónoch, bývali v barakoch, pracovali v uholných baniach, hladovali. Niektorí po roku mohli prísť domov, iní tam pracovali dva roky. V roku 1949 boli aj poslední obyvatelia Gemera-Malohontu prepustení. Po návrate domov o pomeroch v lágroch nemohli hovoriť. Na ich osudy sa malo zabudnúť. Domov sa vrátili ľudské trosky, čo bolo dôkazom neľudských podmienok zajateckých táborov,“ objasňuje históriu Lehotai.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote svoju históriu začalo písať 3. septembra 1882, a tým sa radí medzi piate najstaršie múzeum na Slovensku. Hlavným zameraním múzea je dokumentácia prírody a spoločnosti historického regiónu Gemera a Malohontu. Od roku 1996 sa múzeum špecializuje na dokumentáciu hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v širšom regióne. Na konci roku 2016 tvorilo zbierkový fond múzea 101 388 položiek, z toho bolo 68 539 zbierkových predmetov a 32 849 historických tlačí.
