LUČENEC. Film Čiara, ktorého scenáristom je Lučenčan Peter Balko žne od jeho uvedenia úspech za úspechom. Filmový festival Arras vo Francúzsku mu vyniesol hneď dve sošky. Získal Cenu mladej poroty aj hlavnú cenu Zlatý Atlas. Thriller zo slovensko-ukrajinského pohraničia triumfoval aj na festivale v Karlovych Varoch. Odniesol si cenu za najlepšiu réžiu a na festivale v Chicagu porota ocenila architekta snímky Václava Nováka.
Najbližšie čaká Čiaru oskarový súboj. Film, ktorý na Slovensku videlo takmer tristotridsaťtisíc divákov je nominantom v kategórii najlepší cudzojazyčný film. O zážitkoch z festivalových červených kobercoch aj o novom diele sme sa rozprávali so scenáristom Petrom Balkom.
V súvislosti s festivalom vo Francúzsku sa najviac skloňuje meno režiséra filmu Čiara. Nie je Ti trochu ľúto, že scenárista zostáva pri takýchto udalostiach trochu v ústraní?
Film je ako domček z kariet. Vyberiete jednu časť a celok sa rozpadne. Samozrejme, na začiatku máte iba fragment: náznak scény, tému, pocit. Tento počiatočný prvok začnete nabaľovať príbehom, charaktermi, prostredím, jazykom alebo mystikou. A potom vznikne scenár, ktorý síce považujem za konzistentné literárne dielo, ale je stále „iba“ na papieri. Musíte ho obaliť mäsom, šľachami a životom. A to je úlohou režiséra, kameramana, hercov a celého technického štábu. Preto chodím rád na natáčanie, pretože som svedkom niečoho magického, kedy sa napísané slová zhmotňujú a ožívajú. V prípade Čiary som mal tú česť pracovať s ľuďmi, ktorí sú špičkami vo svojich oboroch, film pre nich nie je iba práca, ale život. Preto necítim ani štipku závisti, keď je ich práca zaslúžene ocenená, pretože viem, že je to naše spoločné dielo.
S odstupom času sa zmenilo niečo v Tvojom vnímaní tohto filmu?
Na začiatku sme si s producentkou Wandou Adamik Hrycovou, režisérom Petrom Bebjakom a dramaturgičkou Zuzanou Gindl-Tatárovou povedali, že chceme vytvoriť dielo, ktoré nielenže bude hovoriť o živote na slovensko-ukrajinskom pohraničí, ale samo bude stáť na hranici komerčného a umeleckého filmu. A vzhľadom na to, že Čiara získala niekoľko ocenení, vrátane ceny pre najlepšiu réžiu na Medzinárodnom filmovom festivale Karlovy Vary, a v kinách ju videlo zhruba 330 000 divákov, čím sa stala tretím najnavštevovanejším slovenským filmom v moderných dejinách Slovenska, môžem spokojne konštatovať, že cieľ sme splnili. Dokonca, film bol uvedený do širokej kinodistribúcie v Čechách i na Ukrajine. Avšak, v mojom vnímaní sa nič zásadné nezmenilo, skôr som sa ešte výraznejšie uistil v tom, že film je magické a mimoriadne vplyvné médium, ktoré dokáže rozpútať celospoločenskú debatu, poukázať na prehliadané témy, zmobilizovať masy alebo vyvolať emócie. A to je úžasné, pretože žiadne dielo nie je hermafrodit – aby žilo, potrebuje spätnú väzbu.
(zdroj: ARCHÍV P. BALKO)
