LUČENEC/RIMAVSKÁ SOBOTA. Fungovanie denných stacionárov Dúhový domček v Lučenci a Veronika v Rimavskej Sobote je ohrozené. A zrejme nie sú na Slovensku jedinými zariadeniami tohto druhu, kde majú hlavy v smútku. Novela zákona o sociálnych službách totiž v novom roku zmení spôsob ich financovania štátom. Mali by sa začať viac spoliehať na peniaze z kás samospráv. V spomínaných stacionároch to považujú za likvidačný krok zo strany štátu.
„Príspevok od štátu doposiaľ predstavoval 70 – 80 percent našich príjmov. Mohli sme sa naň spoľahnúť a použiť ho na mzdy, úhradu nájomného či energií. Samozrejme, všetko sme museli riadne vydokladovať,“ povedala Margaréta Žigová, riaditeľka denného stacionára pre zdravotne ťažko postihnutých a seniorov Dúhový domček v Lučenci s tým, že ekonomické fungovanie centra je už aj teraz na hrane. Stále je potrebné hľadať ďalšie zdroje financovania.
„Teraz od štátu dostaneme podstatne menej peňazí. Bude dôležitý stupeň odkázanosti našich klientov, čo považujem za nelogické. Sú to len tabuľkové ukazovatele, ktoré veľakrát nemusia korešpondovať so skutočnosťou. Stacionáre majú dofinancovať samosprávy,“ ozrejmila riaditeľka a pripomenula, že v Dúhovom domčeku je tridsať klientov, z ktorých približne polovica je z Lučenca a zvyšok dochádza z okolitých obcí. Stacionár by bol teda odkázaný na financovanie z viacerých zdrojov. „Nie každá samospráva môže k tomu zaujať rovnaký postoj. Podľa mňa by sa nám kopili pohľadávky, ktoré by veľakrát nemuseli byť vymožiteľné.“
Rovnaký názor zdieľa aj Daniel Kojnok, predseda občianskeho združenia, ktoré je zriaďovateľom denného stacionára Veronika v Rimavskej Sobote.
„Mnohé samosprávy už majú rozpočet na budúci rok schválený a s výdavkami pre denné stacionáre v ňom nerátali, keďže doposiaľ neboli ich povinnosťou. Máme mesiac, a to aj vrátane vianočných sviatkov, na to, aby sme iniciovali rokovania na úrovni miest, obcí, kraja, vlády a určite oslovíme aj prezidenta. Ak neuspejeme, budeme musieť pristúpiť k tomu, čo aktuálne berieme ako najkrajnejšie riešenie. Zatvoriť stacionáre.“
Obavy z nezodpovednosti samospráv
V oboch zariadenia vnímajú aktuálny stav tak, akoby štát zatváral oči pred ľuďmi odkázanými na pomoc, pre ktorých pobyt v dennom stacionári je veľakrát jedinou možnosťou spoločenského života. V centrách k nim pristupujú individuálne. Pripravujú im program, učia sa s nimi, rozvíjajú ich estetické cítenie, dávajú praktické rady do bežného života. „Denné stacionáre sú nepochybne lepšie pre rozvoj postihnutých ľudí, ako napríklad nejaká liečba v ústave. Človek odkázaný na pomoc iných znáša náhle vytrhnutie z kolektívu, v ktorom sa cítil dobre, veľmi zle. Môže mu to privodiť doslova psychický kolaps,“ zdôraznil Kojnok.
Denný stacionár Veronika má aktuálne 15 klientov z desiatich obcí v Rimavskosobotskom okrese. Na budúci rok už od štátu dostane o 60 percent menší príspevok v porovnaní s týmto rokom. „Už zníženie o 10 percent je pre nás likvidačné a nie takýto extrém,“ podotkol Kojnok.

Na likvidačnú novelu denných stacionárov upozornila uplynulý týždeň aj Slovenská katolícka charita (SKCH).
„Jej pozitívom je, že konečne zohľadní odkázanosť zdravotne postihnutých a seniorov, najmä v VI. stupni odkázanosti. Avšak vôbec nerieši služby krízovej intervencie, a taktiež opatrovateľskú službu. K denným stacionárom je nastavená likvidačne,“ vyjadrila sa pre TASR Iva Mrvová z oddelenia komunikácie SKCH s tým, že v pobytových službách sa v najvyšších stupňoch odkázanosti v zvýši príspevok, ale aj tak nebude stačiť na pokrytie mzdových nákladov a odvodov spôsobených prudkým zvyšovaním minimálnej mzdy v posledných rokoch. Celý princíp má byť totiž založený na financovaní prevádzkových nákladov cez samosprávu.
„Znova je tam veľký predpoklad nezodpovednosti obcí. Neverejní poskytovatelia sociálnych služieb na tieto skutočnosti upozorňovali, no štát vychádza jednoznačne z predpokladu, že samosprávy budú zodpovedné. Či sa tak naozaj stane, zistíme v prvých mesiacoch budúceho roku,“ skonštatovala SKCH. Prvé signály z rokovaní so samosprávami sú podľa nej veľmi rozpačité a samosprávy sa k spolufinancovaniu nechcú zaviazať.
SKCH upozorňuje na to, že sa minimálna mzda zdvíha o viac ako desať percent a zároveň ministerstvo avizovalo aj zvýšenie všetkých príplatkov zamestnancom o 100 percent. „Ak všetko toto nezaplatia samosprávy, budú to musieť zaplatiť klienti a ich rodinní príslušníci. Slovensko čerpá obrovské európske zdroje na deinštitucionalizáciu. Bez funkčných terénnych a ambulantných sociálnych služieb sú to zbytočne vyhodené peniaze. Sociálne služby sú prehnane predražené nákladmi vyvolanými štátom,“ upozornila charita.
Stupeň odkázanosti bude dôležitým ukazovateľom
Podľa štátneho tajomníka rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny Branislava Ondruša znamená novela v budúcom roku pre štát nárast výdavkov na poskytovanie sociálnych služieb zo súčasných asi 90 miliónov eur na približne 140 až 150 miliónov eur.
„Budeme financovať oveľa viac miest v zariadeniach sociálnych služieb ako doteraz a do istej miery aj vyššími sumami, ktoré sa budú odvíjať od stupňa odkázanosti. V prípade vyššej odkázanosti budú denné stacionáre dostávať viac ako doteraz, v nižších stupňoch odkázanosti budú príspevky nižšie,“ vysvetlil Ondruš s tým, že ide o príspevky na rok 2018. Ďalšie roky bude vláda riešiť nariadením s novými sumami.
Podľa Ondruša treba mať možnosť ešte detailnejšie určovať výšku príspevku. V súčasnosti platí jedna výška pre pobytové a druhá pre ambulantné služby.

V súvislosti s kontrolou denných stacionárov podľa zákona o rozpočtových pravidlách upozornil, že rezort bude naďalej sledovať účelnosť, hospodárnosť a efektívnosť vynakladania štátnych financií, ako aj to, či stacionáre plnia podmienky zákona o sociálnych službách.
„Verím, že takýmto vyčistením vytvoríme dostatočné finančné prostriedky, aby sme rýchlejšie zvyšovali príspevky na ambulantné sociálne služby než na pobytové sociálne služby,“ doplnil štátny tajomník.
Kontroly denných stacionárov sa uskutočnili v máji, júni a septembri tohto roka v 186 zariadeniach, ku ktorým prislúcha vyše 2500 zazmluvnených miest, z toho v 29 stacionároch boli kontroly opakované. Ukázali sa aj vážne porušenia, ktoré rieši ministerstvo práce právnou cestou.
Rôzne nedostatky boli zaznamenané napríklad v dennom stacionári v obciach Kvakovce, Slovenská Kajňa či Žalobín. Ako pozitívne príklady uviedol Ondruš naopak zaradenia Betánia Lipany, Opál mesta Prešov či Animus Janov.
Aktuálne funguje na Slovensku 381 denných stacionárov s viac ako 9300 miestami.
V Dúhovom domčeku aj Veronike nastalo rušné obdobie. Majú veľmi krátky čas na to, aby našli prijateľné riešenie, ako chod stacionárov udržať. Robia to preto, lebo vidia, že ich úsilie má zmysel. Ich práca a progres klientov je toho dôkazom.