FIĽAKOVO. Svoju súťažnú kariéru odštartovala iba vlani. Napriek tomu má za sebou niekoľko úspešných vystúpení. Mladá Fiľakovčanka Viktória Póczosová sa môže pochváliť medailovými priečkami a dokonca aj účasťou v juniorskej reprezentácii Slovenska.
So sympatickou fitneskou sme sa porozprávali o jej mladej, no dobre naštartovanej kariére i o jej ďalších súťažných cieľoch.
Ako ste sa dostali k fitnesu?
Cez rodičov, ktorí celý život športujú. O mne sa to však nedalo povedať (smiech). Telesná výchova v škole nepatrila medzi moje obľúbené predmety. Cvičiť som začala približne pred piatimi rokmi. Otec aj mamina chodievali do posilňovne a občas ma vzali so sebou. Myslím, že už vtedy som si k „činkárskemu“ prostrediu vytvorila vzťah. Na gymnáziu ma začala trápiť postava. Bola som príliš chudá. V tom čase v meste otvorili nové fitnes centrum, kam som začala pravidelne chodievať. Po čase som na sebe badala viditeľné výsledky, a práve to ma motivovalo, aby som pokračovala.
Cvičili ste iba kvôli postave alebo ste sa aj pohrávali s myšlienkou vystúpiť na pódium?
Aj keď bolo mojím snom raz sa postaviť na súťažné pódiá, ešte som sa na to necítila. Až vlani, po rokoch tréningu, prišiel ten moment, keď som si povedala, že do toho idem. Dostala som sa k svojmu terajšiemu trénerovi Drahoslavovi Vanekovi z Rimavskej Soboty a lepšie som si nemohla vybrať. Je to skutočný odborník. Na jeseň 2016 som skúsila prvú súťaž ešte medzi neregistrovanými pretekármi – Mozolani Fitness Cup, kde som svoju kategóriu vyhrala.
Vzhľadom na to, že ste boli nováčik, vás umiestnenie asi príjemne prekvapilo.
Bolo to veľké prekvapenie a obrovská radosť, pretože som nevedela, ako to celé zvládnem. Nerada som vystupovala pred ľuďmi. Robilo mi to veľké problémy. Pri súťažení je to však iné. Pobyt na pódiu som si skutočne užila. Až natoľko, že som sa rozhodla pokračovať v súťažení.
Už pri svojej vlaňajšej premiére ste dosiahli maximálny úspech. Zopakovali ste ho aj v tejto sezóne?
Áno, mám za sebou mimoriadne úspešné týždne. Sezóna sa pre mňa začala víkendovým maratónom 21. – 22. 10., kedy som absolvovala dve súťaže. Po ročnej súťažnej pauze som cítila napätie a nervozitu. V sobotu som súťažila na Dynamic Cupe v Dolnom Kubíne. Bola to pohárová súťaž, kde som sa umiestnila na 7. mieste, čiže tesne pred bránami finále. Výsledky sme sa vtedy dozvedeli krátko pred nedeľným Tatranským pohárom, ktorý vnímam ako najprestížnejšiu súťaž na Slovensku.
V sobotu vám finále ušlo, ale v nedeľu ste už pódium ovládli.
Áno. Medzi ženami v najvyššej výškovej kategórii som obsadila 1. miesto. K tomu sa pridal ďalší úspech. Ako juniorka som si vybojovala prvenstvo v absolutke nad skúsenými súperkami a reprezentantkami Slovenska. Bola to neopísateľná radosť. Vtedy som si uvedomila, že mám šancu splniť si sen – dostať sa do reprezentácie.
To sa vám napokon aj podarilo. Na nominačnej súťaži v Dubnici ste okrem 2. miesta získali aj miestenku na nedávne majstrovstvá sveta juniorov a masters v Rumunsku. Ako ste spokojná so svojím premiérovým vystúpením na svetovom fóre?
V Rumunsku som predviedla životnú formu. Bola som vo väčšom strese ako obvykle, keďže ma na každej súťaži sprevádza tréner a rodičia, no v Rumunsku som bola sama. Musela som sa spoľahnúť na svoje subjektívne zhodnotenie formy. Nakoniec to dopadlo veľmi dobre. Na pódiu som nepociťovala žiadny stres a vystúpenie som si užila tak ako nikdy predtým. Skončila som ôsma z 25 kvalitných a skúsených pretekárok z celého sveta. Trošku ma zamrzelo, že od finále ma delili iba tri body, ale vôbec som nebola sklamaná. Práve naopak.
Sezónu ste zavŕšili 3. miestom na Veľkej cene Detvy. Ktorý z dosiahnutých úspechov si najviac ceníte?
Účasť na juniorských majstrovstvách spolu s absolútnym víťazstvom na Tatranskom pohári, pretože touto súťažou sa odštartovala moja kariéra. Avšak ako úspech vnímam aj to, že sa dokážem pripraviť na súťaž a ukázať presne takú formu, akú som chcela.
Ako vyzerá vaša príprava?
Väčšinou začínam 3-4 mesiace pred prvou súťažou sezóny, ale závisí to aj od aktuálnej formy. Prvou zmenou je diéta a postupné znižovanie kalorického príjmu. Strava nie je až taká pestrá a energie ubúda. Ďalej sa nástupom diéty zintenzívňujú tréningy a pridáva sa kardio. Fitnes si vyžaduje 24-hodinovú prípravu, maximálnu dôslednosť a disciplínu, inak nedosiahnem stanovené výsledky. Je veľkým zadosťučinením, keď sa mi vráti to, čo som do prípravy vložila.
Musí to byť poriadna makačka. Okrem tvrdej súťažnej prípravy študujete na vysokej škole a taktiež pôsobíte ako fitnes trénerka. Mali ste niekedy chuť toto všetko hodiť za hlavu?
Zatiaľ nie. Fitnesu sa nevenujem kvôli umiestneniu a medailám, ale preto, že tento šport a proces formovania postavy a osobnosti milujem.
Čo chcete vo vašej kariére dosiahnuť?
Mala som cieľ, o ktorom som si myslela, že ho možno dosiahnem až o niekoľko rokov – dostať sa do reprezentácie. Ten sa mi však podarilo dosiahnuť nedávno. Veľmi si cením, že som ako viac-menej neznámy športovec dostala od asociácie šancu reprezentovať našu krajinu. Teraz sa budem naďalej snažiť podávať čo najlepšie výkony na súťažiach doma aj v zahraničí.
