LUČENEC. Vianočné sviatky sú jedinečným časom v roku, s ktorým sa spájajú obľúbené zvyky, tradície a udalosti. Patrí k nim napríklad zdobenie vianočného stromčeka, spievanie kolied či nádielka darčekov, ale aj typická štedrá večera. Vianočné pokrmy sa na Slovensku líšia od regiónu k regiónu, sú však jedlá, ktoré pravdepodobne nechýbajú na žiadnom štedrovečernom stole.
Vianočný večer sa 24. decembra na Slovensku začína po východe prvej hviezdy. Rodina zasadne k štedrovečernému stolu a zvyčajne sa ako prvá podáva oblátka s medom a cesnakom. V minulosti ich pre celú dedinu piekol miestny učiteľ a do domácností ich roznášali žiaci, ako to poznáme z televízneho filmu Vianočné oblátky (1977) podľa poviedky slovenského klasika Martina Kukučína o zvykoch a obyčajach našich predkov v období od Ondreja po Vianoce.
Oblátky z jednoduchého liateho cesta môžu byť ploché alebo stočené do trubičiek. Toto obradové predjedlo symbolizuje hostiu, posvätný chlieb, telo Kristovo. Na štedrovečerných stoloch v stredoslovenských a východoslovenských domácnostiach zrejme nechýbajú špeciálne opekance, známe aj ako pupáky alebo bobáľky. Malé guľôčky z kysnutého cesta sa upečú a podávajú s makom, medom či orechmi.

Kým v niektorých príbytkoch rozvoniava na Vianoce kapustnica, v iných to môže byť hríbová, šošovicová či rybacia polievka. Hlavným chodom sú najmä rôzne druhy rýb so zemiakovým či majonézovým šalátom, ale nájdu sa aj vyprážané rezne. V minulosti sa pred vianočnými sviatkami zvykli robiť zabíjačky, preto na sviatočných stoloch nechýbali aj mäsové výrobky ako jaternice, huspenina, tlačenka a klobásy, ktoré sa však konzumovali až po polnoci.
Slávnostné menu dopĺňa lahodné vianočné pečivo a koláče. Sladkou bodkou za výdatnou večerou bývajú medovníčky, linecké koláčiky, šuhajdy, štedrák, kokosky alebo medvedie labky a vanilkové rožky.