Nedeľa, 17. január, 2021 | Meniny má NatašaKrížovkyKrížovky

V suchánskej doline dodnes rozprávajú v dialekte

Podujatie Nenadbe zabúdati bolo plné zaujímavého slova a veselých príbehov o tunajších obyvateľoch.

HRNČIARSKA VES. Nárečie sa z bežného jazyka pomaly vytráca. Na dedinách však ešte stále žijú ľudia, ktorí v živote inak ako v miestnom dialekte nehovorili. Uchovávaniu a podpore tradičnej kultúry v obci sa venuje občianske združenie Kúria z Hrnčiarskej Vsi. V projekte Nenadbe zabúdati chceli pripomenúť jedinečné nárečie z tejto oblasti.

„Naše nárečie patrí do skupiny stredoslovenských. Suchánska dolina, alebo ako hovorí profesor Jóna, sušianska, čo je spisovne, tvorí prechodný novohradsko-gemerský pás a ohraničuje zo severu celú ipeľskú skupinu od Váľkova, cez Pondelok a na juhu sa končí približne Hrnčiarskymi Zalužanmi,“ vysvetlila Mária Ambrušová z OZ Kúria.

Skryť Vypnúť reklamu

Rozprávali príbehy zo spomienok

Na stretnutie v rámci projektu pozvali ľudí, ktorí radi a dobre nárečím rozprávajú celý život. Sú rodáci z obcí v suchánskej doline. „Myslela som, že ukážky nárečia v rôznych vekových kategóriách zaujmú. Preto som pozvala starších aj mladých,“ priblížila svoj zámer Ambrušová.

Príbehy zo spomienok vyrozprávali hostia plnej sále kultúrneho domu, čo je dôkazom, že o tradície hoci aj v podobe dialektu je stále záujem. Tunajší ľudia si svoje nárečie vážia a držia ho vo veľkej úcte. „Všetky obce sme sa stretávali v kostole, lebo sme boli jedna farnosť. Ľudia vstupovali do manželstva a samozrejme sa tým aj rečovo ovplyvňovali, hoci každá dedina má svoje špecifiká,“ doplnila organizátorka podujatia s tým, že najviac si nárečie pestujú Zalužanci.

Skryť Vypnúť reklamu

Všetky obce sú si veľmi blízke. K Suchej, Zalužanom, Sušanom a Ožďanom sa radí aj Pondelok, hoci viac zabieha do novohradského nárečia. Hranica medzi nimi je veľmi tenká. Ich spoločným menovateľom bolo aj hrnčiarstvo, ktorému sa predkovia venovali mnohé desaťročia.

Bole smo dos pochabie

Organizátori si možno zo začiatku ani neuvedomili, že okrem oživovania nárečia, dávajú týmto podujatím priestor na zaujímavé spomienky. Príbehy pamätníkov ponúkli osobitú sondu do minulosti života obyčajných ľudí v tomto regióne, čo bolo pridanou hodnotou celého stretnutia.

Helenu Hazuchovú volali ňanika Ilona Bobonáreve. Takto si spomína na obdobie svojej veľkej lásky.

„Kot smo me s Uliev bole malje, tak smo šakovô porobele, bole smo dos pochabie. Domá zmo dulovale po padláši, po toku a hľejdali smo šakovakie starie daromnine. Poton kot smo už bole veśie tak sa nán aj parobci zaśali popašovati, ale zmo nemohli beti tuvon vešer, lebo sa sa mamoouka bojali aj hňevali, kot zmo boli zavelie. Kot uš zašav Pauko za mnou choditi tak mamouka poviedali, že budú v komôrki so mnou spávati. Mne s to veľmi nepášelo a ani Pauko nebov rád, ale oni furt len že vedno so mnou budú spati. Edon raz mi

Skryť Vypnúť reklamu

„Kot smo me s Uliev bole malje, tak smo šakovô porobele, bole smo dos pochabie. Domá zmo dulovale po padláši, po toku a hľejdali smo šakovakie starie daromnine. Poton kot smo už bole veśie tak sa nán aj parobci zaśali popašovati, ale zmo nemohli beti tuvon vešer, lebo sa sa mamoouka bojali aj hňevali, kot zmo boli zavelie. Kot uš zašav Pauko za mnou choditi tak mamouka poviedali, že budú v komôrki so mnou spávati. Mne s to veľmi nepášelo a ani Pauko nebov rád, ale oni furt len že vedno so mnou budú spati. Edon raz mi Pauko poviedau, abe son si na ruku zaviezala douhu špárgu a koniec spustela cez vihľad vo. Lebo jej son v posteli spávala pri stene pod vihľadon a mamouka na kraji. Jej son najskôr nevedela že preš to kce takto, ale poton son spravela tak ako kcev. Kot zmo zaspale prišov gu vihľadu Pauko, potejhou za tú špárgu, jej son sa zobudela, pozrela son, ši mamouka spej a cez vihľad son višla vo. A tak to bolo celô leto. Poton son sa na jesen vidávala, lebo uš prišov pán boch s dušiev.

Tak son Irme poradela muža

Mária Véghová, rodená Némethová, prezývaná Vargíňeve z Veľkej Suchej, pri návšteve rodného domu otvorila bránu a začala:

Jáj, jej son z tohto domu, tu son sa narodela aj mlados son prežela. Tu mi bolo najlepše v živote. Pri mamouky. Kot son už bola taká vešej, tak son bola veľmi pekná. Aspon tak šeci vraveli. Aj ucházáší son mala velie. Chceli ma. Edon raz vravín apoukovi: Apouka, jej sa chcen vidati. Prišli be ma už aj pejtati. Apouka sa pozreli a vravej, Te Mara,a te si de pošula že sa skôr kosí košarina a poton seno? Aždaj sa najskôr misí Irma vidati, tá je staršej a poton te. A jej vravín, apouka, ale Irma niema fraiera. Tak te Mara, svadbu mati nebudeš dotode, kýn si Irma nenájde a sa nevydá. No namôj pravdu, to je ni dobre. Šo jej buden robiti, misín jie dakoho najti. Tak son sa pospetovala kotôr je súci na ženbu a poviedali mi, že na Sevci edon. Tašla son za nín a ôn nebov proti. Stretli sa a sa mu zapášela aj ôn jie. Tak son Irme poradela muža. Bola svadba. A poton son sa jej misela vidati do Ožďán do Végov, lebo apouka tak kceli. Zo zašeitku mi bolo ťažko, ale son si zvekla. Dobrej mi bov . Chodili som predávati šťavic, lebo ich volali“Durancevci“ a tak volali aj tôt pramen. To bov ich. Tak smo vo fľaškách, ale aj v sudoch na posviecke chodili s tou šťaviciev.

Bude aj slovník

Príbehy mali nielen obsahom, ale najmä dialektom svoje jedinečné čaro. Práve tu si mnohí uvedomili, aká vzácnosť mizne z nášho života, niečo z našej podstaty – naša pôvodná reč.

O svojej rodine, o zážitkoch z detstva, významných udalostiach hovorili aj ďalší účinkujúci Milica Jozefová, Mária Kaličiaková, Ján Babarík či najmladšia Jaroslava Belková. Zaujali všetci. K ich príbehom sa ešte v budúcnosti vrátime.

Prvé stretnutie sa vydarilo. Organizátori plánujú pripraviť aj ďalšie a za cieľ si dávajú aj prípravu malého slovníka nárečia suchánskej doliny.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  2. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  3. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  4. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  9. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  10. Tipni si na Petru Vlhovú a získaj 10 eur
  1. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  2. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  3. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  6. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 21 181
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 15 389
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 7 800
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 546
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 7 364
  6. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 253
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 312
  8. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 265
  9. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 186
  10. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 6 135
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Rozsiahla rekonštrukcia prebieha podľa plánu

V Poltári vynovujú kultúrny dom, dočkajú sa aj digitálneho kina.

Kultúrny dom v Poltári sa dočkal rozsiahlej rekonštrukcie.

Lučenec sa po prehre s moskovským gigantom rozlúčil s Ligou majstrov

Novohradčania sa v aktuálnom ročníku prebojovali medzi 32 najlepších tímov Európy.

Mimel Lučenec.
Počas prvej etapy očkovania v rimavskosobotskej nemocnici.

Do jednej z dvoch hodnotiacich komisií sudcov pribudla sukyňa z Lučenca

Skompletizovaná bola hodnotiaca komisia číslo dva. Jej novou členkou je bývalá sudkyňa Okresného súdu Lučenec Kristina Glezgová.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Odišiel Ján Bartík

Hokejová rodina v Nitre stratila jedného zo svojich dlhoročných členov.

Druhý deň testovania v Nitre: Miera pozitivity klesla pod percento

Otestovať sa prišlo vyše 14-tisíc ľudí. Pozitívnych bolo podstatne menej ako pred týždňom.

V Topoľčanoch začali s očkovaním

Topoľčianska nemocnica začala s očkovaním svojich zamestnancov. K 15. januáru zaočkovala spolu 320 ľudí – zamestnancov nemocnice a ďalších zdravotníkov z mesta Topoľčany.

AKTUALIZOVANÉ o 16.31

Rady pred odbernými miestami v Nitre sa skrátili, mnohých vybavili bez čakania

V meste je otvorených o päť odberných miest viac ako pred týždňom.

Už ste čítali?