Pondelok, 8. august, 2022 | Meniny má Oskar

V suchánskej doline dodnes rozprávajú v dialekte

Podujatie Nenadbe zabúdati bolo plné zaujímavého slova a veselých príbehov o tunajších obyvateľoch.

HRNČIARSKA VES. Nárečie sa z bežného jazyka pomaly vytráca. Na dedinách však ešte stále žijú ľudia, ktorí v živote inak ako v miestnom dialekte nehovorili. Uchovávaniu a podpore tradičnej kultúry v obci sa venuje občianske združenie Kúria z Hrnčiarskej Vsi. V projekte Nenadbe zabúdati chceli pripomenúť jedinečné nárečie z tejto oblasti.

„Naše nárečie patrí do skupiny stredoslovenských. Suchánska dolina, alebo ako hovorí profesor Jóna, sušianska, čo je spisovne, tvorí prechodný novohradsko-gemerský pás a ohraničuje zo severu celú ipeľskú skupinu od Váľkova, cez Pondelok a na juhu sa končí približne Hrnčiarskymi Zalužanmi,“ vysvetlila Mária Ambrušová z OZ Kúria.

SkryťVypnúť reklamu

Rozprávali príbehy zo spomienok

Na stretnutie v rámci projektu pozvali ľudí, ktorí radi a dobre nárečím rozprávajú celý život. Sú rodáci z obcí v suchánskej doline. „Myslela som, že ukážky nárečia v rôznych vekových kategóriách zaujmú. Preto som pozvala starších aj mladých,“ priblížila svoj zámer Ambrušová.

Príbehy zo spomienok vyrozprávali hostia plnej sále kultúrneho domu, čo je dôkazom, že o tradície hoci aj v podobe dialektu je stále záujem. Tunajší ľudia si svoje nárečie vážia a držia ho vo veľkej úcte. „Všetky obce sme sa stretávali v kostole, lebo sme boli jedna farnosť. Ľudia vstupovali do manželstva a samozrejme sa tým aj rečovo ovplyvňovali, hoci každá dedina má svoje špecifiká,“ doplnila organizátorka podujatia s tým, že najviac si nárečie pestujú Zalužanci.

SkryťVypnúť reklamu

Všetky obce sú si veľmi blízke. K Suchej, Zalužanom, Sušanom a Ožďanom sa radí aj Pondelok, hoci viac zabieha do novohradského nárečia. Hranica medzi nimi je veľmi tenká. Ich spoločným menovateľom bolo aj hrnčiarstvo, ktorému sa predkovia venovali mnohé desaťročia.

Bole smo dos pochabie

Organizátori si možno zo začiatku ani neuvedomili, že okrem oživovania nárečia, dávajú týmto podujatím priestor na zaujímavé spomienky. Príbehy pamätníkov ponúkli osobitú sondu do minulosti života obyčajných ľudí v tomto regióne, čo bolo pridanou hodnotou celého stretnutia.

Helenu Hazuchovú volali ňanika Ilona Bobonáreve. Takto si spomína na obdobie svojej veľkej lásky.

„Kot smo me s Uliev bole malje, tak smo šakovô porobele, bole smo dos pochabie. Domá zmo dulovale po padláši, po toku a hľejdali smo šakovakie starie daromnine. Poton kot smo už bole veśie tak sa nán aj parobci zaśali popašovati, ale zmo nemohli beti tuvon vešer, lebo sa sa mamoouka bojali aj hňevali, kot zmo boli zavelie. Kot uš zašav Pauko za mnou choditi tak mamouka poviedali, že budú v komôrki so mnou spávati. Mne s to veľmi nepášelo a ani Pauko nebov rád, ale oni furt len že vedno so mnou budú spati. Edon raz mi

SkryťVypnúť reklamu

„Kot smo me s Uliev bole malje, tak smo šakovô porobele, bole smo dos pochabie. Domá zmo dulovale po padláši, po toku a hľejdali smo šakovakie starie daromnine. Poton kot smo už bole veśie tak sa nán aj parobci zaśali popašovati, ale zmo nemohli beti tuvon vešer, lebo sa sa mamoouka bojali aj hňevali, kot zmo boli zavelie. Kot uš zašav Pauko za mnou choditi tak mamouka poviedali, že budú v komôrki so mnou spávati. Mne s to veľmi nepášelo a ani Pauko nebov rád, ale oni furt len že vedno so mnou budú spati. Edon raz mi Pauko poviedau, abe son si na ruku zaviezala douhu špárgu a koniec spustela cez vihľad vo. Lebo jej son v posteli spávala pri stene pod vihľadon a mamouka na kraji. Jej son najskôr nevedela že preš to kce takto, ale poton son spravela tak ako kcev. Kot zmo zaspale prišov gu vihľadu Pauko, potejhou za tú špárgu, jej son sa zobudela, pozrela son, ši mamouka spej a cez vihľad son višla vo. A tak to bolo celô leto. Poton son sa na jesen vidávala, lebo uš prišov pán boch s dušiev.

Tak son Irme poradela muža

Mária Véghová, rodená Némethová, prezývaná Vargíňeve z Veľkej Suchej, pri návšteve rodného domu otvorila bránu a začala:

Jáj, jej son z tohto domu, tu son sa narodela aj mlados son prežela. Tu mi bolo najlepše v živote. Pri mamouky. Kot son už bola taká vešej, tak son bola veľmi pekná. Aspon tak šeci vraveli. Aj ucházáší son mala velie. Chceli ma. Edon raz vravín apoukovi: Apouka, jej sa chcen vidati. Prišli be ma už aj pejtati. Apouka sa pozreli a vravej, Te Mara,a te si de pošula že sa skôr kosí košarina a poton seno? Aždaj sa najskôr misí Irma vidati, tá je staršej a poton te. A jej vravín, apouka, ale Irma niema fraiera. Tak te Mara, svadbu mati nebudeš dotode, kýn si Irma nenájde a sa nevydá. No namôj pravdu, to je ni dobre. Šo jej buden robiti, misín jie dakoho najti. Tak son sa pospetovala kotôr je súci na ženbu a poviedali mi, že na Sevci edon. Tašla son za nín a ôn nebov proti. Stretli sa a sa mu zapášela aj ôn jie. Tak son Irme poradela muža. Bola svadba. A poton son sa jej misela vidati do Ožďán do Végov, lebo apouka tak kceli. Zo zašeitku mi bolo ťažko, ale son si zvekla. Dobrej mi bov . Chodili som predávati šťavic, lebo ich volali“Durancevci“ a tak volali aj tôt pramen. To bov ich. Tak smo vo fľaškách, ale aj v sudoch na posviecke chodili s tou šťaviciev.

Bude aj slovník

Príbehy mali nielen obsahom, ale najmä dialektom svoje jedinečné čaro. Práve tu si mnohí uvedomili, aká vzácnosť mizne z nášho života, niečo z našej podstaty – naša pôvodná reč.

O svojej rodine, o zážitkoch z detstva, významných udalostiach hovorili aj ďalší účinkujúci Milica Jozefová, Mária Kaličiaková, Ján Babarík či najmladšia Jaroslava Belková. Zaujali všetci. K ich príbehom sa ešte v budúcnosti vrátime.

Prvé stretnutie sa vydarilo. Organizátori plánujú pripraviť aj ďalšie a za cieľ si dávajú aj prípravu malého slovníka nárečia suchánskej doliny.

Najčítanejšie na My Novohrad

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
  2. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  3. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  4. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  5. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  6. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha
  8. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila
  1. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  2. Goralské folklórne slávnosti po prvýkrát priamo v horách
  3. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
  4. Ktoré regionálne projekty podporí Nadácia COOP Jednota?
  5. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  6. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  7. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  8. Tetovanie a piercing - aké zdravotné riziká môžu spôsobiť?
  1. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 9 465
  2. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 6 902
  3. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina 6 268
  4. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 5 354
  5. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 5 293
  6. Vypnite si reklamu na SME.sk a odomknite všetky články 3 931
  7. Kde u nás kúpite domácke potraviny 2 489
  8. Dobrá správa pre pacientov s cukrovkou 2 488

Blogy SME

  1. Jaroslav Polaček: Cesty a chodníky rekonštruujeme s jasným cieľom – máme plán pre budúcnosť dopravy v Košiciach
  2. Ľubomír Maretta: Riadenie
  3. Věra Tepličková: Chcete osviežiť váš imunitný systém? Prihláste sa na 4. dávku
  4. Viera Spišáková: Trapas technický
  5. Dominika Kislíková: Gazdoráň - nová turistická trasa v NP Poloniny
  6. Ľudmila Rábelyová : Prečo tá nenávisť?
  7. Otilia Horrocks: Voliči si zaslúžia viac...
  8. Ján Škerko: Kolibríky a ruskí orkovia
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 65 964
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 25 455
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 10 015
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 6 415
  5. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 6 133
  6. Jana Žilková: Výchova detí v Mongolsku 4 498
  7. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 4 217
  8. Jana Melišová: Investovať či neinvestovať? 3 840
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  2. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  3. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Nová cyklotrasa je ďalším lákadlom Horehronia.

Takmer 90 kilometrov dlhá cyklotrasa vedie horským prostredím s výhľadmi na Kráľovu hoľu.


4 h
Tím Tomášoviec po úspešnom predkole Slovnaft Cupu

Desiatky klubov prešli predkolami a 1. kolom pohárovej súťaže. Podľa kouča Karáseka je najbližší súper odmenou za doterajšiu prácu. Pokračuje sa už túto stredu!


6. aug
Momentka z derbyzápasu medzi Lučencom a Rim. Sobotou (sezóna 2021/22)

Zmapovali sme odchody, posily a ciele ďalšieho poltucta tímov. Kvarteto je z novej III. ligy Východ, zvyšné dva zo 7. ligy ObFZ Lučenec. Prvé výkopy už o pár hodín!


4. aug
Zdeno Chára (siedmy zľava) s priateľmi na obnovej vyhliadkovej plošine na Muránskom hrade.

V hradnom areáli už sedem sezón obnovujú aj dom veliteľa. Tento rok sa však práce nezačali. Nie sú peniaze.


4. aug

Blogy SME

  1. Jaroslav Polaček: Cesty a chodníky rekonštruujeme s jasným cieľom – máme plán pre budúcnosť dopravy v Košiciach
  2. Ľubomír Maretta: Riadenie
  3. Věra Tepličková: Chcete osviežiť váš imunitný systém? Prihláste sa na 4. dávku
  4. Viera Spišáková: Trapas technický
  5. Dominika Kislíková: Gazdoráň - nová turistická trasa v NP Poloniny
  6. Ľudmila Rábelyová : Prečo tá nenávisť?
  7. Otilia Horrocks: Voliči si zaslúžia viac...
  8. Ján Škerko: Kolibríky a ruskí orkovia
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 65 964
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 25 455
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 10 015
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 6 415
  5. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 6 133
  6. Jana Žilková: Výchova detí v Mongolsku 4 498
  7. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 4 217
  8. Jana Melišová: Investovať či neinvestovať? 3 840
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  2. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  3. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu